Je za nami ďalšia masovka, kilá mádža v pľúcach, boľavé hnáty, tma v hlave a ten nelogicky príjemný pocit z toho všetkého čo bolí a štípe. Asi viacerý si pri silnej rannej káve s hlavou podopretou jednou rukou, udreli päste tej zvyšnej s kamošmi a zhodnotili hlbokomyselne: „...dobrá akcia...“ a spolu začali skladať mozaiku spomienok na večer roztrieštenú únavou a alkoholom. Tohoročné Vertigo Open bublalo v hlavách organizátorov už dlho ale otvorene sme sa o ňom s Katkou a Rasťom začali rozprávať až počas dlhých letných afrických večerov a výsledkom plodnej tvorivej atmosféry v bouldrovom raji bolo niekoľko inovácií a produkčných noviniek, ktoré boli zakomponované do tohto ročníku. Od začiatku sme nechceli byť len ďalšia masová bouldrová akcia, ale spraviť podujatie rovnako atraktívne pre lezcov a to všetkých výkonnostných úrovní a zároveň pritiahnuť divákov a ponúknuť im šou na ktorú radi prídu aj nabudúce. Tu už nestačí iba mať k dispozícii najkvalitnejšiu bouldrovku u nás a prevziať niečo od západných susedov. Treba inovovať, vymýšľať nové veci a nebáť sa ich zrealizovať. Minuloročný highballový žolík bol iba nesmelým pokusom o využitie plného potenciálu Lezeckého centra Vertigo. V tomto roku „gule“ plánom nechýbali. Samozrejme plány sú jedna vec a realita druhá a z niektorých odvážnych myšlienok sme ešte tento rok museli hlavne kvôli externým faktorom upustiť. Čo už je ale po tomto ročníku jasné, je že slovo Vertigo v názve pretekov už neoznačuje iba najväčšie lezecké centrum na Slovensku ale zosobňuje aj jeho podstatu v angličtine (závrat). A tak ako sa z minulého ročníka prepracoval highball z kvalifikácie do semifinále, uvidíme kam sa prepracuje v roku 2012. (obrázek) Ale nepredbiehajme a vráťme sa naspäť do studeného sobotného rána, kde už od svitu pobiehalo pár ešte nezobudených organizátorov, ktorí dolaďovali posledné detaily pred oficiálnym spustením. Brány Vertiga sa oficiálne otvorili už o ôsmej a prezentačný pult ožil stabilným prílevom pretekárov na najbližšie skoro 3 hodiny. Jabko, horalka, tričko papierik a poď ho prášiť na bouldrovku. Nakoľko bola tento rok pripravené afterpárty iných rozmerov, nepotrebovali sme všetkých uštvať množstvom bouldrov a pripravili sme ich „iba“ 26, vzdušne rozmiestnených po celom Vertigu. Na boj s bouldrami bolo vyčlenených 6 hodín a boli aj taký, ktorý využili naozaj každú minútu. A o tom, že to boli naozaj preteky pre každého s leziteľnými a kreatívnymi bouldrami v kvalifikácii hovorí aj to, že aspoň polovicu, teda 13 bouldrov vyliezlo vyše 90 mužov a 22 žien a pritom aj pri mnohých „ľahkých“ bouldroch si zapučili aj borci. Ako odbila druhá hodina, kvalifikácia bola zastavená a masa ľudí sa presunula do rozšíreného Caféčka, kde mali unavení pretekári možnosť uspokojiť všetky zmysly premietaným multimediálnym pásmom a voňavými mňamkami s Katkinho hrnca a trúby. Abgrejdnutý systém počítania výsledkov fungoval ako hodinky a finalistky so semifinalistami sa zrodili načas a bez protestov. (obrázek) Formát ako aj štýl finálových bouldrov sme riešili už dlho pred pretekmi. Z hľadiska formy sa nakoniec najviac ujala Katkina myšlienka aby vždy boli obsadené všetky bouldre a teda že finalisti nebudú začínať na rovnakom bouldri. To bol jeden z faktorov, prečo sme sa rozhodli postaviť 4 rovnocenné bouldre, ktoré budú dlhšie ako zvyčajne a zaberú čo najväčšie portfólio lezeckých pohybov. Prehnali sme ich zákernými nástupmi, stropmi a šikminami, po lištách aj oblinách, s kolmými aj plazivými výlezmi, cez statické dead-pointy aj obojručné skoky, po známych chytoch aj nových štruktúrach. Dámy bouldristky si finálový maratón zabehli ako prvé. Ženské finálové bouldre mali tento rok o niečo viac prelezov ako tie minuloročné a baby predviedli vo všetkých perfektnú šou aj keď nie vždy s úspešným koncom. 3 zo 4 bouldrov prebaletili Peťa Růžičková z HO SK Prostějov a Karolína Nevělíková z HK Pálavský věšák. Peťa v lezenej trojici bouldrov nezaváhala a topovala prvým pokusom, čím vytlačila Karolínu na druhú priečku s 5 pokusmi. Tretia skončila mladučká Katka Zachrdlová s jedným topom a o pokus ušla bedňa víťazov Nelly Kudrovej. Sestry zo susednej ČR sa prišli asi pomstiť Katke za jej mejcupové comebacky a nedali našim bouldristkám šancu na domácej žinenke. (obrázek) Krátko po ženskom finále sa presunulo početné publikum pod veľkú stenu, kde sa do výšky 6,5m týčil previsnutý profil so semifinálovým highballom. Chlapi si vylosovali poradie a jeden po druhom začali highball topovať... to už sme sa na seba organizátori začali pomaly obracať, či to nebude len fraška, „našťastie“ sa ale začalo padať a to aj celkom zvysoka a nie vždy práve na nohy. Osem chlapov zo 16 topla highball prvým pokusom, ďalších 5 ho doliezlo za zvyšnú pol hodinku a na základe umiestnenia sa im vynásobil kvalifikačný výsledok patričným koeficientom. Poradie sa zamiešalo, energia v publiku bola neuveriteľná a dokonale pripravená na mužské finále. (obrázek) To sa liezlo rovnakým štýlom ako to ženské. Finálové bouldre boli silové a dynamické a chlapov pekne rozradili. Prvý traja ocenený vyliezli všetky 4 bouldre, ale Peťo „Kraken“ Doležaj, ktorý sa zrejme šetril na tento rok od polovice minuloročného finále zaváhal iba raz a predbehol tak Marcina Wszoleka z Poľska s 2 pokusmi nad par a Ondra „Humpiho“ Švuba ktorý chyboval 4 krát. Štvrtému Jirousovi Přibilovi z Prahy sa podarilo pokoriť iba 2 finálové bouldre. Publikum bolo počas finále početné a živé, tak verím, že sa ľudia v ňom bavili rovnako ako finalisti a budúci rok si prídu tiež povzbudiť svojich favoritov. Po odmenení úspešných highballistov (ktorí si medzi seba rozdelili vyhlásenú finančnú odmenu), bolo vyhlásených 5 najlepších finalistov a finalistiek. 1. Peter Doležaj 2. Marcin Wszolek 3. Ondrej Švub 4. Jirous Přibil 5. Matej Švub (obrázek) 1. Petra Růžičková 2. Karolína Nevělíková 3. Katka Zachrdlová 4. Nelly Kudrová 5. Silvie Rajfová (obrázek) Afterpárty otváral skupinový skok do tmy, ktorý vyhral Košický tím pod taktickým vedením Janka Pukanského a potom to už naplno rozbalili borci z Mango Molas, začalo sa tancovať a piť vo veľkom a kto si pamätá viac, nech sa o to s nami podelí a doplní kúsok rozbitej mozaiky... Je fajn keď sa o každom ďalšom ročníku nejakej akcie dá hovoriť ako o rekordnom. Znamená to totiž, že tá akcia nestagnuje ale rastie a napreduje. Nevzrástol len počet pretekárov ale aj celková úroveň pretekov, okolitých služieb a afterpárty. Stále to nebolo úplne ono, úplne dokonalé, ale to je dobre, je dobré keď je čo zlepšovať, lebo aspoň nezaspíme na vavrínoch a budeme sa snažiť vylepšovať a inovovať a tak posúvať ďalšie ročníky zas o kúsok dopredu. Smutný som len, že tento ročník bol rekordný aj v počte zranení (vytknutý členok a zlomená ruka) a tento rekord sa budeme snažiť v budúcnosti ponechať neprekonaný. (obrázek) Na záver chcem vyjadriť svoj obdiv a vďaku všetkým, čo sa na príprave pretekov podieľali menovite: Katke Fickuliakovej a Rasťovi Šulíkovi, že do toho vôbec išli a zobrali si to na triko a vložili sa do toho naplno, staviteľom bouldrov Andrejkovi Chrastinovi, Paťovi Gajdošíkovi, Zuzke Plškovej, Braňovi Gogovi, Igorovi Cerovskému, Jokovi Kunošovi a Palovi Tomkovi a to nie len za stavanie, babám Renči Švubovej a Sandre Ravasovej za pomoc s registráciou a nahadzovaním výsledkov a rozhodovanie, Jurovi Ravasovi za rozhodovanie a čistenie chytov počas finále, Domči Kováčikovej za úsmev na recepcii vo Vertigu a skvelé bagety, Peťovi Púčikovi za pomoc s produkciou afterpárty, babám barmankám z Caféčka: Andrejke, Zuzke a Nikol, skupine Mango Molas a všetkým, kto sa podieľali na zhadzovaní a čistení chytov a ich opätovnom nahadzovaní. Myslím, že preteky tohto typu majú takú pozitívnu energiu práve vďaka tomu, že títo ľudia jej do nich toľko vkladajú. Samozrejme preteky by sa nemohli uskutočniť bez štedrej podpory sponzorov, ktorým touto cestou veľmi pekne ďakujeme a tešíme sa na spoluprácu o rok. Výsledky Vertigo Open 2011 - muži Vertigo Open 2011 - ženy Fotogalerie kvalifikace Fotogalerie semifinále, finále a párty Zdroje: lezeckecentrum.sk
|