Vlado Štrba, který 6.března odcestoval na slovenskou mini expedici na Everest s cílem o svůj druhý pokus o výstup slavnou Boningtonovou cestou tzv. Hard Way, dnes oznámil, že jeho parťák Zolo Pál od expedice odstoupil. A tak se Vlado Štrba chce pokusit výstup uskutečnit sám.

O situaci a důvodech odstoupení Zolo Pála, který se měl připojit k expedici v těchto dnech ze Švýcarska, kde působí, a také o tom, jak se chce pokusit o výstup Boningtonovou cestou Jihozápadní stěnou Everestu sám, psal Vlado Štrba dnes z Nepálu na facebookovém profilu expedice. Zolo Pál podle něj ztratil přislíbenou podporu svého zaměstnavatele v nejmenovaném  outdoorovém obchodě ve Švýcarsku, který mu měl původně přislíbit příspěvek na financování, a nyní mu hrozilo, že kromě toho, že peníze nedostane, tak přijde i o práci, pokud na expedici odjede, píše Vlado Štrba:

"V pondelok 6.3. 2017 som odletel z Bratislavy do Kathmandú v Nepále s tým, že o dva týždne neskôr sa ku mne pripojí druhý člen expedície Zolo Pál, ktorý sa so mnou pokúšal o výstup na Everest aj v minulom roku. Pred pár dňami som sa od Zola zo Švajčiarska definitívne dozvedel, že sa tak nestane. Musím povedať, že som to dosť ťažko predychaval. Som sklamaný a je to nočná mora každého kto organizuje expedície, mám pre neho pochopenie. Prefinancovať takýto projekt nie je žiadna sranda. A stojí to veľmi veľa odriekania.
Expedičný život nie je ľahký, stále ste na cestách a keď ste doma, zháňate peniaze a chystáte sa na ďalší pokus. Zolo si po dlhom čase trápenia vo Švajčiarsku našiel prácu predajcu v outdoorovom obchode a zázemie. Jeho zamestnávateľ ho najprv v expedícií podporoval, sľúbil, že ho uvoľní z práce a dokonca zasponzoruje jeho účasť v expedícií. Neverili sme aké máme šťastie. Nedávno sa však zmenilo vedenie Zolovej firmy a keďže Zolo sa ako predajca osvedčil, rozhodli sa ho postaviť pred veľmi ťažkú dilemu – chceme ťa tu, tak zostaň alebo choď. Dlho sme to spolu rozoberali. Minulý rok sme riešili obdobný problém, keď financie neboli do poslednej chvíle isté, ale podarilo sa a zvladli sme to. Tento rok sme také šťastie nemali aj keď Zolo na tom pracoval do poslednej možnej chvíle ako sa len dalo. Presviečal, argumentoval. Zolo teda v týchto dňoch prišiel o výraznú sumu na financovanie svojej účasti a prišiel by aj o prácu. A to nie je už žiadna sranda. Rozhodol sa s plnou vážnosťou a pokus o spoločný reparát minulého roka je pre neho na konci. Veľmi ma to mrzí, ale život ide predsa ďalej.
Čo bude ďalej s expedíciou a so mnou? Stojím pred ťažkými otázkami. Plán vyliezť na ľahko Boningtona na Everest sme s vášňou a vážnosťou plánovali štyri roky. Osobne som do toho investoval veľa energie, komfortu, rodinného šťastia a najmä financií, aby som to teraz odložil do šuplíka. A potom sú tu stovky podporovateľov, priateľov a dobrých známych, ktorí nám veria a pomáhajú, poslali drobnejšie, aj väčšie čiastky na naplnenie nášho horolezeckého sna. Som v Nepále v Namche Bazare a nedokážem sa vrátiť bez boja.
Keď som mal ten ťažký telefonát so Zolom, povedali sme si, že musím premýšľať veľmi racionálne a pragmaticky. Mám možnosť ukončiť expedíciu, ale to znamená, že sa sem už nikdy nevrátim a doma sa nebudem vedieť pozrieť do zrkadla. Mám možnosť skúsiť nájsť za Zola náhradu, ale to je pre náročný projekt v tak krátkom čase takmer nemožné aj keď je s plnou vážnosťou oslovený môj priateľ z detstva. Mám možnosť ísť do toho sám, ale obaja vieme ako vysoko tým riziko stúpa.
Ale pokiaľ nebudem mať permit (povolenie na výstup) v ruke stále verím a dúfam, že niekedy aj „motyka vystreli“ a tak na dialku do posledne chvile kominikujeme a riešeme „asi nemožné“. Štve ma to, ale viem, že sme urobili obaja maximum možného a realizovatelného!
Som tu v Nepále. Sám. Uvažujem. Je to jedno z najťažších rozhodnutí v mojom živote, ale nakoniec ak sa nič iné nepodarí poriešiť, tak som sa rozhodol zostať tu a skúsiť to aj sám. Z úcty k sebe, k ľuďom, čo nám doma veria a aj z úcty k tej hore, ktorá ma už tak dlho máta. Tú stenu som už videl, minulý rok sme si ju so Zolom obsesívne študovali, prezerali a reálne skúsili. V stene sme aj minulý rok postupovali samostatne teda sólo, bez vzájomného istenia. Verím nášmu dobrému plánu. Viem, čo ma tam čaká. Je to posledná šanca skúsiť to. Verím, že technicky a psychicky budem mať na to, aby sa mi to za priaznivého počasia a podmienok podarilo. V juhozápadnej stene síce budem sám, ale na klasickej výstupovej trase bude pôsobiť slovenský lezec z komerčnej časti expedície. Budeme spoločne zdieľať prvé dva výškové tábory a bude mi robiť podporu pri zostupe po prelezení steny.
To dáva menšiu, ale stále ešte nádej, že by sa to mohlo podariť. Budem musieť plán celkom modifikovať a zároveň sa snažiť o čo najlepšiu aklimatizáciu. Bude to môj posledný pokus a chcem mu dať všetko. Viem, že doma sa opäť objaví veľa kritikov a sudcov, ale teraz ich chcem dostať zo svojej hlavy.
Je to len na mne a toto riziko podstupujem s plným vedomím a dobrovoľne."

Viz:


Od jejich expedice se koncem loňského roku distancoval slovenský horosvaz James, podle něhož na cestu nemají a klamou veřejnost.

Vlado Štrba a Zolo Pál se pokoušeli o výstup na Everest Boningtonovou cestou loni na jaře. V květnu je z C2 po údajném zásahu menší lavinou zachraňoval vrtulník. (Viz článek na Lezci: Slováky na Everestu zasáhla menší lavina a sestupují). Následně organizovali další pokus na rok 2017 a sháněli sponzory a podporu v médiích."

Koncem roku 2016 se proti jejich počínání zvedla kritika ze strany některých slovenských horolezců. viz mj. článek: Snežný kocúr – alebo smutná pravda o slovenskej expedícii Everest Hard Way

Kriticky se vyjádřily i horolezecké osobnosti jako Zoltán Demján (Zoltán Demján: Everest Hard Way je vyhradená výlučne pre absolútnu svetovú špičku.) nebo Jarýk Stejskal (Jarýk Stejskal: Everest priťahuje exotov z celého sveta.).

Odpověď na kritiku od Zoltána Pála: Zoli Pál: Nenávisť do kopcov nenoste

A následně vydal zmíněné stanovisko slovenský horosvaz James, který se od nich distancoval a označil pokusy o výstup Boningtonovou cestou kýmkoli mimo světovou špičku za klamání především laické veřejnosti.
Viz článek na Lezci: Slovenský James se distancuje od pokusu o Everest Hard Way

Boningtonova cesta z roku 1975 vede JZ stěnou. O výstup nejstrmější stěnou Everestu se od roku 1969 pokoušelo několik výprav. Prvovýstup se nakonec podařil velké britské expedici vedené Chrisem Boningtonem. Na vrchol hory vystoupili Doug Scott a Dougal Haston, později také Peter Boardman s Šerpou Pertembou a sólo Mick Burke (ztratil se v mlze při sestupu).

Cestu „Hard Way“ opakovala v roce 1988 slovenská expedice. Členy byli Jozef Just, Peter Božík, Dušan Becík a Jaroslav Jaško. Výstup uskutečnili alpským stylem a Jozef Just jako jediný stanul na vrcholu. Na sestupu všichni zemřeli.

Vlado Štrba měl v plánu před samotným příchodem do BC minimálně 6-8 týdnů věnovat jednoduchým aklimatizačním výstupům na lehčí šestitisícovky (Mera Peak, Island Peak, Lobuche).

Tábor C1 a C2 chtěl mít totožný s výstupovou trasou do Jižního sedla, ale od C2 už chtějí postupovat v trase stěnou s bivaky v B1 (7800m) a B2 (8300m) až k vrcholu, jak uvedl na stránkách expedice:
www.everest.8000.sk



Ukázka z dokumentárního filmu o Boningtonově expedici z roku 1975: