VYSOKÉ TATRY - Jeden český skialpinista zahynul a další utrpěl vážná zranění, když je dnes odpoledne v oblasti Rysů ve Vysokých Tatrách strhla lavina. ČTK to řekl mluvčí letecké záchranné služby Air Transport Europe Pavol Svetoň. Totožnost postižených prý zatím není známa, protože jejich věci se ještě nenašly.
Velká lavina dvojici skialpinistů strhla kolem 14:00 SELČ až na dno Těžké doliny, kde je našel lékař letecké záchranné služby, upřesnil mluvčí.
"Jednoho lyžaře vlastníma rukama vyhrabal ze sněhu lékař letecké záchranné služby, který se dostal na místo neštěstí krátce po události díky tomu, že právě letěl poblíž v záchranářském vrtulníku na pomoc zraněnému nizozemskému turistovi," řekl Svetoň.
První nalezený Čech utrpěl mimo jiné vážná zranění hlavy a byl okamžitě přepraven vrtulníkem do nemocnice v Popradu. V současnosti je hospitalizován na oddělení anesteziologie a intenzivní medicíny.
Druhému českému lyžaři už nebylo možné pomoci, přestože jej záchranáři našli rychle díky krvavým skvrnám na sněhu, uvedl Svetoň.
V Lukovském kotli v Nízkých Tatrách se podle mluvčího dnes také zranila snowboardistka z Ostravy. Mladou ženu, která si poranila koleno, dopravil vrtulník do nemocnice v Liptovském Mikuláši.
Vážná zranění páteře a pánve utrpěl dnes v Západních Tatrách rovněž padesátiletý slovenský skialpinista z Liptovského Mikuláše. I tohoto muže strhla lavina, která se uvolnila v sedle mezi Hrubou kopou a Třemi kopami.
8.4.2004 - Dnes ráno bolo na hrebeňoch hôr zamračené a hmlisto. Mierne sa ochladilo, teplota vzduchu sa pohybovala od -11 do -4°C. Na hrebeňoch Tatier fúkal čerstvý severozápadný vietor rýchlosťou od 25 do 45 km/h., v nárazoch do 55 km/hod. Za posledných 24 hodín napadlo opäť od 5 do 20 cm nového snehu. Za poslednú periódu sneženia v oblasti Tatier od 20 do 40 cm. Vo vyšších polohách je sneh suchý, v nižších vlhký, uložený je na tvrdom až zľadovatelom starom snehu. Vplyvom severného vetra sa najmä na južných extrémnych strmých svahoch vytvorili málo stabilné snehové dosky, vankúše a preveje. Vo vysokohorskom teréne Vysokých Tatier sa nad hranicou 2000 m.n.m.vytvorililo zvýšené lavínové nebezpečenstvo, t.j. 3.stupeň z 5-dielnej medzinárodnej stupnice.Predpokladá sa zosuv snehových dosiek pri malom mechanickom zaťažení najmä na svahoch so sklonom nad 35°. Ojedinele je možný aj samovoľný výskyt malých a stredne veľkých lavín z nového snehu. V Západných a Nízkych Tatrách je mierne - 2.st. a vo Fatrách malé lavínové nebezpečenstvo - 1.st. Tendencia lavínového nebezpečenstva na najbližších 24 hodín: stúpajúca.
Dňa 9.4.04.o 14.50 prišla správa na HZS operačné stredisko, že spadla lavína z masívu Rysov do Českej doliny.Podľa správy v lavíne boli 2 skialpinisti. HZS ihneď zorganizovala záchrannu akciu v súčinnosti s LZZS v Poprade. Na miesto nešťastia bol vysadený psovod so psom a jeden záchranár HZS VT. Jeden zranený horolezec bol transportovaný vrtuľníkom do popradskej nemocníce a druhý lavínovú nehodu neprežil.
09.04.2004
Dňa 09.04.2004 o 10.50 hod. bola ohlásená HZS oblastné strediko Záp. Tatry v Žiarskej doline lavínová nehoda občana z L. Mikuláša.
Službukonajúci ihneď zorganizoval záchrannú akciu v súčinnosti s LZZS a v spolupráci s HS na Slovensku. Postihnutý vykonával pešiu túru žľabom medzi Hrubou kopou a Troma kopami s úmyslom vystúpiť na Hrubú kopu. Pri výstupe si odtrhol lavínu z ťažkého mokrého snehu. Po páde zostal ležať na povrchu lavíny s viacerými vážnejšímí poraneniami. Vrtuľník LZZS transportoval zraneného do nemocnice L. Mikuláši.
V oblasti Rysov zahynul český skialpinista a ďalší sa ťažko zranil
Český skialpinista zahynul a ďalší sa ťažko zranil dnes popoludní v oblasti Rysov vo Vysokých Tatrách po páde lavíny zo snehového previsu. Išli po hrebeni Rysov a zasiahla ich snehová masa, ktorá padla smerom do Ťažkej doliny.
Ako informoval TASR náčelník Horskej záchrannej služby vo Vysokých Tatrách Martin Kulanga, o pomoc požiadali Leteckú záchrannú službu (LZS) Air Transport Europe (ATE) z Popradu. Hovorca LZS ATE Pavol Svetoň spresnil, že po prílete vrtuľníka na miesto lekár vyhrabal ťažko zraneného skialpinistu, ktorému spod snehu trčala zadná časť tela. Za pomoci asistenta ho naložili do siete a s ťažkou polytraumou odviezli do popradskej nemocnice. Druhého z dvojice našli podľa krvavých stôp na snehu. Bol však už mŕtvy.
Ďalšia záchranná akcia sa rozbehla popoludní vo Veľkej Zmrzlej doline, kde si návštevník z Holandska vyvrtol koleno. Počas dneška je to už štvrtá akcia LTZ ATE z Popradu. Ako informoval Svetoň, okrem Vysokých zasahovali aj v Západných a Nízkych Tatrách. Zo Žiarskej doliny previezol vrtuľník do nemocnice v Liptovskom Mikuláši turistu, ktorého zranila padajúca lavína a v Lukovskom sedle v Nízkych Tatrách v ťažkom teréne si vyvrtla koleno 19-ročná snoubordistka z Ostravy. Skončila tiež v nemocnici v Liptovskom Mikuláši.
Je mi líto kazdeho ztraceneho mladeho zivota, drz se. Me zustal hodne blizky kamarad v te lednove lavine v Parichvostu, takze vim, jak je to pro vsechny pozustaly hrozne tezky...
Laviny a skialpinizmus bude zřejmě dost často diskutovaný téma. Udělejme něco pro to, aby takových průšvihů bylo co nejmíň. Vidím to tak že do sněhu, kde zapadám po pás prostě pěšky nepůjdu, ale klidně tam vjedu na lyžích. pokud jdu pěšky, mám přímější kontakt s trénem a pokud mám zkušenosti,jsem schopnej spíš rozpoznat nebezpečí. Tenhle Xtej lavinovej smysl krásně popsal Valerián Spusta z Krkonoš. Tohe není hodnocení tohoto neštěstí, nebyl jsem tam.
Zjedny věci mě je ale trochu smutno: Ťažkou dolinu nenajdete ani v Hlaváčkově mapě, ani v Kroutilovi, nebo v Puškášovi,dokonce ani v Paryskim. Jmenovala se totiž do nedávna Česká dolina. Pamatuju první snahu o přejmenování někdy v roce 1968, nebo 69. Ale je to jejich území, mají právo si určit názvy podle sebe.
Podle toho vodkazu by ta Těžko česká dolina mohla bejt i Čínská. Až se Vladko, nebo Kašpárek stane slovenským prezidentem, tak se to třeba změní na Dolinu čínsko-slovenského priatelstva. Tož good luck, chalani.
ja som si takisto uz zvykol, ze je tato dolina nazyvana "Česka", chcem ta len upozornit, ze vyslovnost niektorych narecovych slov, sa velmi tazko da napisat, pretoze na to asi nemame abecedu, a ked sa to i napise, v skutocnosti to znie trosku inak. preto to tebe moze pripominat "Čínsku" dolinu, keby si to pocul vyslovit nejakym goralom, a poznal to ich narecie, nemal by si pochybnosti, aka to je dolina. mozno lepsie pochopis, ked ti dam za ulohu, aby si mi popisal vyslovnost vaseho "r s mekcenom" nejakymi inymi pismenami, mozna to dokazes, ale mozes mi verit, ze nie cesi to urcite budu vyslovovat kazdy inak, a tebe ostale len smiech. tolko ku gramatike, ci uz suhlasit s premenovanim alebo nie, moze byt vecou diskusie, a nazory mozu byt rozne
Je jasný, že každej trotl si šlape na jazyk jiným způsobem. Někdo vyslovuje Ř jako Ž, F, Š nebo RŽ, k podstatě se dycky ňák dobereme. Ale proč se tomu nezachechtat. Stejná legranda mě přijde nějaký přejmenovávání dolin, byť dotyčná dostala jméno omylem jednoho Germána. Navíc - když už letos padaj v Tatrách Češi jako švestky, tak by po sobě mohli mít nějakej památník - třeba Českou dolinu :-)
Poznámky k názvosloviu Vysokých Tatier
Dominik Michalík, Tatranská Horská Služba
História - zdroj omylov
Názvoslovie vo Vysokých Tatrách vychádza prevažne z ľudového pomenovania dolín, plies či vrcholov. Rokmi sa však na mnohé pôvodné významy názvov zabúda, názvy sa prispôsobujú niekedy jazyku niekedy dobe. Je to výsledok zabúdania na jazyk našich predkov, slepé akceptovanie stavu, nepoznanie histórie?
Uveďme len niekoľko príkladov nepochopenia pomenovania aspoň tých významnejších vrcholov či dolín a plies:
* Rysy (2499 m n.m.) - pomenovanie vzniklo z goralského "rysy" čo znamená čiary, ryhy. Tie skutočne dobre vidno pri pohľade zo severu na vrchol Rysov ale aj celý úsek severných stien v pokračovaní na Mengusovské štíty - sú to žľaby a šikmé terasy dlho do leta zasnežené a tým sa vinímajúce ako zvislé línie na tmavom pozadí skalných stien.
* Zlobivá (2457 m n.m) - pomenovanie vzniklo podľa výrazných žľabov, ktoré sú charakteristické pre tento štít pri pohľade z Kačacej doliny. Žľab sa po goralsky povie "zlob". Zlobivá teda neznamená štít, ktorí sa hnevá (od českého zlobiti se), ale štít s výraznými žľabmi.
* Gánok (2461 m n.m.) - ide o štít horolezeckej verejnosti známi ako Ganek, pre ktorý je typická mohutná skalná terasa - galéria Ganku, nad cca 300m vysokou severozápadnou stenou. Pomenovanie je vlastne prenesený význam gánku ako vyvýšeného priedomia. Ganek je však po goralsky a gánok je po liptovsky teda rečou územia ktoré nemá nič spoločné s danou lokalitou.
* Oštepy - zakončenie hrebeňa Prostredného hrotu (2441 m n.m.), pre ktoré je typický tvar odštiepnutia sa vrcholových partií hrebeňa od hlavného masívu Prostedného hrotu. Oštep je športový nástroj a so skalným masívom charakteristických tvarov nemá nič spoločné.
* Poľský hrebeň (2199 m n.m.) - spišsko-nemecký názov ktorý sa odvinul od mylného nazývania Goralov Poliakmi (zámena vznikla z podobnosti goralčiny a poľštiny). Za Poľským hrebeňom ležiaca Bielovodská dolina bola územím goralov z Jurgova, ktorý ležal na Slovenskom území (obec bola predaná Poľsku za časť surovinovo zaujímavého územia Tešína počas ministrovania Beneša v Masarykovej vláde za bývalej ČSR). Poľský hrebeň teda nikdy nebol hraničným hrebeňom medzi Slovenskom a Poľskom a územie za ním na severe, bolo vždy územím Slovenským.
* Ťažká dolina, pleso a štít (2502 m n.m.) vs. Česká dolina, pleso a štít. Dolina s ťažkým prístupom pre pastierov oviec dostala v goralčine pomenovanie "Čynsko", čo je po spišsky "češko". Omylom nemeckého mapéra v 19. storočí vzniklo potom pomenovanie s prídavným menom "Česká/český"
Ako vidno zámeny, omyly vo význame slova či premeny názvu majú najrôznejšie podoby. Nasledovný príklad ukazuje, ako sa umelo menil názov aj podľa politickej situácie:
* Franz Jozef csúc - od r. 1894 do r.1919
* Štít legionárov - 1923 - vojnové obdobie
* Stalinov štít - od r.1949 do r.1956
* Gerlachovský štít - od r. 1956 do šúčasnosti.
Bojíme sa vlastného jazyka?
Jeden z najznámejších omylov, ktorý má takpovediac už aj svoju históriu je pomenovanie Ťažkej doliny, Ťažkého plesa a Ťažkého štítu. Pomenovanie vzniklo z goralského názvu "Čynsko dolina". "Čynsko" znamená doslovne "ťažko". Jedná sa prakticky o jedinú odnož Bielovodskej doliny, kde sa vyskytujú súvislé trávnaté porasty, na ktoré sa v minulosti oplatilo vyhnať ovce na pašu, ale kde bol zároveň pre niekdajších pastierov aj najťažší prístup. Dostupnosť terénu sa teda prirodzene premietla do miestneho pomenovania. Čynsko sa po spišsky povie "češko". V tom čase, písala sa prvá polovica 19. storočia, keď neexistovali tlmočníci, si preto vtedajší mapér berlínčan Albrecht Sydow zrejme ani nemohol správne vysvetliť spišský ekvivalent "češko" ako "ťažko". "Češko" mu skôr znelo ako preňho známe "Česko". Pre pomenovanie doliny, plesa a štítu preto celkom prirodzene zvolil prídavné meno "Bohmische". Na tento, pre vtedajšie pomery celkom sympatický omyl, nadviazala vtedajšia turistická uhorská a neskôr i česká verejnosť. Boli pri tom medzi nimi i taký významní autori a znalci Vysokých Tatier ako J. Hlaváček, Z. Pešek či F. Kroutil spoluautor populárneho horolezeckého sprievodcu. Naproti tomu boli snahy uviesť názvoslovie do súladu s pôvodným jazykovým významom miestneho goralského názvu. Ide najmä o mapu Vysokých Tatier z r. 1957 autorov P. Janáček, Štiavnického a M. Rajčana. Bola to aj snaha občanov obce Javorina, ktorí žiadali zmenu názvu ešte v 50-tych rokoch. Miestny názov s prídavným menom "Ťažká" je v súčasnosti pevne vžitý u miestneho obyvateľstva, čo sa premieta aj do názvoslovia máp, najmä lesohospodárskych máp podrobného merítka. Opodstatnený názov "Ťažká" sa uvádza aj na najnovších mapách Vysokých Tatier vydávaných v Poľsku, pravda v poľskej transkripcii.
Len na slovenských mapách stále figuruje vecne nesprávny názov "Česká". Vyvstáva teda otázka, dokedy budeme dokazovať a svetu predkladať našu vlastnú neúctu k ľudovému názvosloviu, ktoré je jedným z nositeľov nášho kultúrneho dedičstva? Odpoveď možno poznajú mapotvorcovia vo VKÚ, možno názvotvorcovia v jazykovednom ústave SAV?
Ha, za všechno můžou Němci (viz text) :o))). Faktem je, že jsem se v životě nesetkal z náznakem, že by se "původní" Česká dolina a okolí někdy jmenovala nebo měla jmenovat Ťažká (včetně publikace od Bohuša a Houdka "Osudy Tatier") ale asi to tak bude :o)))
ahoj,neznam te,ale znala jsem Honzu.vim,ze pisu dost pozde,nevsimla jsem si driv techto stranek.JE MI MOC LITO,CO SE STALO.byl to super kluk.ahoj a mej se a jestli se chystas do hor,tak davej pozor eva
Registrace
Metodika
lezec.cz
GPS a mapové aplikace