ČESKÝ POHÁR MLÁDEŽE VE SPORTOVNÍM LEZENÍ NA OBTÍŽNOST 4.závod SVITAVY
Termín: 9.října 2004
a ZÁVOD V LEZENÍ NA RYCHLOST SVITAVY 2004
Termín : 10.října 2004
RUDICE (Blanensko) 13. září (ČTK) - Třiatřicetiletá žena zahynula o víkendu v jeskynním systému Rudické propadání v Moravském krasu na celkové vyčerpání a podchlazení organismu.
Zítra se koná brigáda oddílu TJ HO Slovan Karlovy Vary na Svatošských skalách. Členové i nečlenové jsou zváni. Pilky, kosy, sedáky, lana, osmy a jümary s sebou. V plánu je: Čištění skal od náletů, čištění okolí skal od náletů, nálety vůbec a tak vůbec něco okolo skal. Začátek jak kdo přijde, spíš okolo 09:00 CET.
Babie leto prilákalo na hrebeň Roháčov množstvo turistov,prevažne z Čiech. Tu je zopár mojich postrehov o ich správaní sa.
Na parkovisku nad Zverovkou sa z niekoľkých autobusov a plných aút v ten deň vyrojilo množstvo českých a moravských "turistov". Prečo v úvodzovkách? Podľa ich správania by som totiž tých pánov aj dámy nazval inak. Ich správanie pripomínalo skôr partiu z pohostinského zariadenia veľmi nízkej kategórie. Medzi slovami "vole", "hovno" a "srát" sa síce občas vyskytlo aj iné slovo,ale váčšinou to bola spojka. Keby si to hovorili dvaja vedľa seba idúci ľudia tak,aby to počuli iba oni, bolo by mi to jedno,ale keďže si týmto spôsobom kričali z Volovca na Ostrý Roháč, jedno mi to nebolo. Na každom vrchole sedela veľká „parta“, samozrejme aj na chodníku a tak, aby sa cez neho nedalo prejsť. Nedokázali ani zdvihnúť nohu a bolo ich treba obchádzať po nebezpečnom teréne. Na reťaziach vznikali zápchy a tak bolo rýchlejšie a bezpečnejšie obchádzať ich okolo. Na náročnú hrebeňovku sa totiž vybrali ľudia,ktorí na to neboli pripravení psychicky, fyzicky ani technicky. Nad tým, čo mali podaktorí oblečené a obuté, aké batohy mali na chrbtoch, som sa po tom všetkom prestal čudovať. Pani v svetríku a v plátených teniskách bezradne postávala a s trasúcim sa hlasom kričala: „Fando, kudy teď“, zatiaľ čo pol metra od nej sa dalo prejsť bez pomoci rúk. Neviem,ale podľa tempa prišla tá pani na parkovisko za tmy. Na jedných reťaziach si jeden starší pán (flanelka, rifle, štucne a kanady) nechal hore batoh, ktorý som mu aj napriek preklínaniu celého národa s úsmevom zniesol. Pánko sa totiž bál. Nečudujem sa mu, batoh bol síce ľahký, ale nastavený tak zle, že mi búchal dnom do zadnej strany stehien. Keď už sme si začali mysleť, že to najhoršie máme za sebou, na Baníkove sme dobehli partu, ktorá sa správala ako zájazd vo filme "Slnko, seno, erotika“ s tým rozdielom, že mali slovník a prízvuk z filmu "Kurva hoši Gutentág".
Po tomto zážitku som sa pýtal, ako je možné, že v Čechách vychádza taký inteligentný časopis ako Reflex, že Praha je jedno za najkrajších miest na svete so špičkovými univerzitami. Asi som narazil na tú nesprávnu vzorku obyvateľstva. Nechcem globalizovať ani súdiť, nerobím si ilúzie o tom, že Slováci sú lepší, ale to, čo som zažil, vo mne zanechalo veľmi negatívny pocit. Pocit, že pred ľudskou hlúposťou sa nedá újsť ani do hôr. A napadlo ma, že pokiaľ sa rovnako správajú aj český horolezci, 10 obetí ročne je zázračne málo.