Takýchto výstupov sú každý rok desiatky. Ani tých spoločných 119 rokov nie je žiadny rekord. My sme ani rekord nechceli. Vlastne som chviľu uvažoval, že by sa dalo zabojovať o najdlhší prelez Nosu. Ale ani na Hardinga nemáme. Nemáme ani toľko voľného času, možno po sedemdesiatke, keď odrastú vnúčatá. Takže klasika. Snaha liezť voľne, čo sa dá, čo nejde voľne, neváhať a liezť čo najrýchlejšie technicky.
GLK Vlado, GLK Igor a El Capitan. Foto. (hi res)
foto by © Vlado Porvazník
Náš výstup patril v priemere k tým časovo dlhším. Fakt je, že v Camp 5 sme jeden upršaný deň čakali na dobré počasie. Tiež je fakt, že ten priemerný čas vylezenia Nosu kazia nezodpovední rýchlolezci, ktorí to vybehnú za pár hodín. Ale priali sme im to, aj keď nás pri predbiehaní občas zdržali. Aspoň sme si vydýchli. Mali sme s Vladom rozdelené úlohy. Mojou bolo liezť prvý, čo som aj okrem troch dĺžok splnil. A bol som celkom príjemne prekvapený, že som to vo svojich 64 rokoch zvládol aj s ťahaním batohov, čoho som sa najviac bál.
02 Prvé stretnutie s Gregom a Crystal (hi res)
foto by © Igor, Vlado
Vlado bol kedysi špičkový horolezec, teraz je hlavne výborný jachtár, ktorý už oboplával aj okolo sveta. Ale posledné roky sa k lezeniu vrátil, aby si spĺňal horolezecké sny svojej mladosti. Má za sebou SZ stenu Half Domu, Triple direct a Salathe na El Cape. Teraz mu k plnému šťastiu chýbal originál cesty Nos. Tak sme ho vyliezli! A to sme netušili, aké veľké prekvapenie nás čaká na vrchole.
03 Igor lezie Stovelegs Crack. Foto Vlado Porvazník. (hi res)
foto by © Vlado Porvaznik
Prvý bivak, lepšie povedané nultý, sme mali na Sicle Ledge, kde sme vyžumarovali po fixoch neskoro poobede. Prvé štyri dĺžky sme vyliezli pred pár dňami a počkali, kým prejdú silné horúčavy. Druhý bivak bol na Dolt Tower. Krásna škára Stoveleg Crack bola ťažšia, ako som čakal. Ďalej sme liezli cez Jardinov traverz, kde nás zdržal zaseknutý batoh. Preto sme bivakovali jednu dĺžku pod Camp 4. Ďalší deň sme cez Great Roof doliezli do Camp 5, kde sme pre dážď a búrky bivakovali dva razy.
04 Igor v dĺžke po Jardinovom traverze
foto by © Igor, Vlado
05 Igor lezie Great Roof. (hi res)
foto by © Tom Evans
Už od prvého dňa liezol za nami pár sympatických mladých amerických lezcov. On, Greg Powell (1989), práve skončil štúdium medicíny a pred nástupom do práce si doprial dlhé lezecké prázdniny. Ona, Crystal Yin Lie (1988), Američanka ázijského pôvodu, doktorantka literatúry na univerzite. Obidvaja zbláznení do lezenia rovnako ako my. A to sme mali spoločné napriek rozdielu dvoch generácií. Greg je adrenalínový športovec, ktorý sa okrem lezenia venuje aj parašutizmu a surfovaniu na obrovských oceánskych vlnách. Drobnejšia Crystal je všestranná športovkyňa venujúca sa joge a predtým, ako začala vášnivo liezť, robila brutálne cyklistické podniky, napr. v roku 2011 prešla na bicykli krížom celú Ameriku, 60 dní a 6437 kilometrov. Nos je pre túto dvojicu len ich druhý bigwall.
06 Crystal a Greg po zdolaní Great Roof. (hi res)
foto by © Crystal Yin Lie
Prvým bol Half Dome, Reguler route v SZ stene v júni 2015. Vyliezli ho len pár dní pred obrovským zrútením skál v tejto ceste 4. júla 2015. Crystal je Gregovým rovnocenným lezeckým partnerom a liezla ako prvá aj tie najťažšie a najznámejšie dĺžky ako je Great Roof, Changing Corners vrátane poslednej dĺžky s nitovým rebríkom na vrchol. Tempo majú rovnaké, tak si neprekážame, usmievame sa na seba a fotíme sa. Do Camp 5 doliezli a dožumarovali už skoro za tmy so svojimi dvomi sviňami a množstvom materiálu, ale ako vždy s úsmevom na tvárach.
07 Igor v krásnej škáre Pancake Flake.
foto by © Vlado Porvaznik
08 Greg doliezol do Campu V.
foto by © Igor Koller
09 Igor s polievkou v Campe V.
foto by © Vlado Porvazník.
10 Greg, Crystal a stádo svíň. Vždy s úsmevom.
foto by © Igor Koller
Dodávajú nášmu stále viac spoločnému lezeniu peknú atmosféru. Bivakujú pohodlne na portaledži kúsok nad nami, čo sa na deň čakania v daždi naozaj hodilo. My s Vladom sme sa zatiaľ krčili a vlhli pod ždiarákom sediac na našej ťahacej svini. Druhé ráno presne podľa predpovede svietilo celý deň slnko a my sme mohli zdolať posledné dĺžky cesty Nos.
Na vrchol sme doliezli spoločne s Gregom a Crystal. Vlastne oni už za tmy asi dve hodiny po nás. Bola to neuveriteľná náhoda, že ten náš výstup nakoniec prebiehal paralelne s touto americkou dvojicou. Stačil malý pár hodinový posun hocikde v stene a možno by sme sa nikdy ani nevideli. Celkom sme sa obávali toho ich nočného dolezu. Crystal bola trochu vystrašená z rajbasu poslednej vynitovanej dĺžky, kde je dlhý odlez bez istenia s veľkým ťahom lana.
11 Dážď v Campe V. (hi res)
foto by © Crystal Yin Lie
12 Crystal lezie Changing Corners. (hi res)
foto by © Igor, Vlado Porvazník
13 Vlado 4 dĺžky pod vrcholom. (hi res)
foto by © Igor Koller
Pomohlo povzbudzujúce slovo a rady, že je to celé v pohode, len treba zachovať kľud. Pomohli sme trochu s ich obrovskou batožinou v ľahkom teréne a hlboko v noci sme si urobili spoločnú vrcholovú fotku plnú radosti z prelezenia cesty a nášho priateľstva. Bez neho by bol každý výstup oveľa chudobnejší, spoločné zážitky a emócie sú vždy silnejšie. Keď sme sa na druhý deň s obrovskými báglami doplahočili na oficiálny vrchol El Capu na turistickom chodníku, dostal som nápad na zaujímavú fotku. Celé naše dobrodružstvo sa zomlelo práve takto a my štyria sme sa museli spolu ocitnúť na tomto mieste preto, aby sme pochopili evolúciu bigwallového lezca! Môžete to úplne jasne vidieť na našej poslednej fotografii.
14 Vlado vo svojej obľúbenej 2. dĺžke pod vrcholom.
foto by © Igor Koller
15 Crystal a Greg doliezli na posledný štand.
foto by © Crystal Yin Lie
16 Parfém značky El Cap.
foto by © Igor Koller
17 Jeden za všetkých, všetci za jedného, jeden bez nohavíc, všetci bez nohavíc. (hi res)
foto by © Vlado Porvazník
18 Evolúcia bigwallového lezca. Zľava Greg, Vlado, Crystal, Igor. (hi res)
foto by © Igor Koller
Ďakujem za dlhoročnú podporu firmám
La Sportiva a CAMP.