Předseda James Igor Koller k výstupům Dodo Kopolda
Předseda slovenského horolezeckého spolku James Igor Koller vydal stanovisko k výstupům Dodo Kopolda. Kritizuje v něm způsob, jak Dodo Kopold informuje o svých výstupech na osmitisícovky. Zejména označuje za "nepochopiteľné a neprijateľné, akým spôsobom bolo informované o zmiznutí Vlada Plulíka".
"Jeho informácie sú plné nezrovnalostí a rozporov, často sa objavuje viacero variantov priebehu udalostí, čo všetko naznačuje, že tieto informácie sú často zavádzajúce, neúplné a takýto spôsob informovania je neetický."
Nie je to tak dávno od nášho výstupu na Great Trango, kedy sme spolu s Gabom vo viac ako 2000-metrovej stene predviedli skutočné lezenie alpským štýlom. Mal som vtedy 25, Gabo o čosi menej, keď sme prešli týmto tvrdým krstom do sveta veľkých výstupov. No nebolo to zadarmo. Desiatky náročných výstupov v Tatrách a Alpách nás naučili jedno: liezť a nevzdávať sa, a to nielen za dobrého počasia a dobrých podmienok. Tma neznamenala koniec lezenia a návrat na chatu ale zapnutie čelovky a pokračovania v lezení. Tí čo so mnou mali tú možnosť pôsobiť v zime veľmi dobre vedia, čo sme vtedy zažili vo víchrici na Kačáku, či v diretke na Kežmaráku, Rumaňáku alebo počas prekliate studených bivakov na Droatoch. Pri pokuse o Cerro Torre som si snáď 100x povedal, že už dávno sme mali zmiznúť, ale pokračovali sme...
Nie som masochista a ani sa nevyžívam v zlých podmienkach, ale viem v krízových situáciách zachovať chladnú hlavu a pokračovať v lezení aj keď je dávno po záverečnej. A nech je to kdekoľvek, pretože horolezectvo či už v Tatrách alebo Himalájach má jednu spoločnú zásadu: správne rozhodnutie v daný moment.
Tento rok je to 20 rokov od posledných skutočne veľkých výstupov v Himalájach našimi chlapcami. Prvovýstup na Dhaulágiri a JZ stena Everestu alpsky. Kto by to bol povedal, že práve Slováci budú tí, čo do toho pôjdu? Že práve oni budú mať toľko odvahy a pokúsia sa o svetový unikát? V 88-om! Božík, Becík, Jaško, Just. Skutoční hrdinovia, alpinisti so zmyslom pre ľahkosť, eleganciu, odvahu a snahu posunúť hranice horolezectva míľovými krokmi ďalej.
Áno, alpský štýl to nie je hra pre slabých. Okrem toho, čo vysvetľuje encyklopédia, má alpský štýl ďaleko viac nebezpečenstva, ako sa píše v knihách. Každým krokom smerom hore sa vzdávate bezpečia, každým krokom smerom hore sa šance na záchranu zmenšujú.
Kto niekedy liezol alpsky v Himalájach, ten vie, o čom to je, keď sa v siedmych tisícoch pozerá smerom dole na tie malé stany a vzápätí na vrchol, ktorý je ešte veľmi ďaleko. Ten kto zažil bivak v extrémnej výške, samotu na vrchole, zostup v snežení lavínovými svahmi, kto videl strach v očiach kamaráta, vie o čom teraz píšem.
Tu sa totiž nebavíme o hromadných vrcholových výstupoch kupovaním fixných lán, spoločným budovaním táborov, používaním dopingu v podobe kyslíka. To je komercia dobývania vrcholov a žiaľ je čoraz viac populárna.
Laná od podlahy po strop, tábory zásobené proviantom v snahe eliminovať nebezpečenstvo a zjednodušiť si výstup v snahe dosiahnuť vrchol, lebo preto sem prišli. Pre tú vrcholovú fotku, za ktorú dreli celé týždne. Hore-dole a potom za slniečka cvak a máme osmičku na konte.
Nie je to jedno, koľko ich máte? Tri, päť, sedem. Je v tom nejaký rozdiel, pokiaľ ich nemáte všetky? A aj keby, čo sa zmení vo vašom živote? Zbohatnete, budete populárny, budete 15. v poradí ktorému sa to podarilo? Je to vôbec dôležité? Pre sponzorov? Somarina.
Oveľa dôležitejšie ako priniesť domov kopu gýčových fotiek je vrátiť sa domov k rodine živý! Sadnúť si večer za stôl, dlho do noci rozprávať zážitky z nádherného výstupu. Svojim deťom, mame, otcovi, manželke.
Kto by sa pred nimi odvážil klamať? Vymýšlať si neuveriteľný príbeh o niekom, kto v skutočnosti nie je? Pozerať sa im do očí a nehovoriť pravdu? Možno som naivný, ale rodina je pre mňa prvoradá a veľmi mi je ľúto, keď trpia aj za mňa. Len kvôli tomu, že niekomu sa niečo nezdá, že niekto pochybuje, že sa zle vyspal, lebo celú noc čumel do monitora a hľadal sprosté chyby medzi riadkami. Žeby súčasná epidémia ktorá sa šíri ako vírus medzi ľuďmi - závisť, nedôvera, neznalosť prostredia, hyenizmus. Je to nechutné vedieť, že v tvojom okolí sú takéto hyeny, ktoré číhajú na korisť, aby sa mohli nažrať.
Žiaľ v horách ako aj inde na svete ľudia umierajú. Avšak do hôr nikto nechodí pre to, aby tam ostal. Každý tam spraví všetko pre to, aby sa vrátil domov. Ale veľakrát je to ťažšie, ako si viete predstaviť. Preto prosím súciťte s rodinami, ktorých otcovia navždy ostali tam, kdesi nezvestní v Himalájach.
Súdiť niekoho koho poznáte len z webových stránok, z počutia, z novín či od tretej osoby je úbohé. A zvlášť hrať toho múdreho, čo všetko vie, všetko videl a počul a má najrýchlejšie prsty na písanie blbostí. Tak kto je nabudúce na rade?
Čo myslíte, kvôli čomu chodím do Himalájí? Aby som sa schoval v 7 tisícoch, počkal pár hodín, dní, vyhlásil vrchol a šiel domov? Presvedčil spolulezca, že nevládze a nech radšej hore ani nejde? Vrátil sa domov a od sponzorov dostal balík peňazí? Tak to robíte aj vy?
Našťastie moja vizitka v Himalájach je trochu iná. Je tvrdo a poctivo vybojovaná do poslednej kvapky. Možno vám pomôžu čísla, lebo im je jednoduchšie rozumieť ako dlhým súvetiam:
- za 15 mesiacov pokus o 8 vrcholov nad 8000m (6x vrchol)
- 4x alpský štýl (Shisha Pangma, GI, GII, Broad Peak)
- 6x prvý v sezóne na 8000-covke (Cho Oyu, Shisha Pangma, Nanga Parbat (Hámor, Morawski), GI (Plulík + 2), GII, Broad Peak)
- bivak v 8000m (Broad Peak)
- 2007: K2 z 5000m do 7800m za 24 hodín
- 2008: G1 zo 6450m do 8068m hore-dole za 20 hodín
- 2008: Broad Peak zo 4900m do 7600m za 16 hodín
- 2008: 3x 8000m za 17 dní (GII, GI, Broad Peak)
Zdá sa vám to priveľa za tak krátky čas? Že som na najvyššie kopce začal liezť len pred rokom? Viete čo je to JZ stena Everestu, J stena Annapurny, K2 alpským štýlom? Viete si predstaviť, aké je ťažké postaviť sa zoči-voči takejto výzve?
Tu nejde o slávu, peniaze, byť 15. v poradí, sponzorov. Tu ide o viac. Mať tú guráž prijať tú výzvu a pokúsiť sa o niečo, čo je absolútny TOP v lezení v Himalájach. A to sa nedá sedením na zadku a riešením chýb medzi riadkami novín, vymýšlaním si vrcholov-nevrcholov, fotiek s gýčovým pozadím.
Nikdy by som do tak veľkého projektu nešiel, keby som nemal za sebou všetky tie získané skúsenosti z Himalájí. Avšak teraz už viem, že je to možné a pokiaľ na to nieste pripravení tak ako ja, vypnite ma z obrazovky a na ďalších výstupoch ma viac nesledujte ako paparazzi.
DODATKY
O PODÁVANÍ INFORMÁCIÍ
Nie som novinár a ani nie je mojou povinnosťou podávať info z diania na mojich expedíciách. Je to moja osobná vec, dobrá vôľa, že sa chcem s niekým podeliť o zážitky z povedzme priameho prenosu. Komu sa zdá, že moje informovanie je nedostatočné, že chýbajú predpovede počasia a podobné vtákoviny, nech si to raz skúsi. Nech si zaplatí tie tisíce za telefón a nech to robí lepšie.
Rôznorodosť informácií v denníkoch? Je to možné, keďže článok na autorizáciu mi nik do base campu nikdy neposlal. Nemôžem tak ručiť za to, čo píšu novinári . Ja vravím jedno, často sa žiaľ píše druhé.
O informovanosti po udalosti Vlada Plulíka môžem konštatovať len jedno. Prvoradá je rodina a kto chcel mohol zavolať priamo do BC! Nikdy nezabudnem na to, keď som sa vrátil z Tranga domov a otec mi s plačom ukazoval článok z novín. Na ten krátky článok z novín...
DHAULAGIRI 2007
Na oficiálnej stránke expedície Dhaulagiri nebolo nikde napísané, že som bol na vrchole. Kiež by sa mi dostali do rúk tí novinári, ktorí ma na základe nepodložených informácií dostali na vrchol Dhaulagiri. Z vety "Dosiahli sme vrcholový hrebeň niekde okolo 8000m no nie hlavný vrchol" sa stalo "Kopold na vrchole Dhaulagiri"!
Viete aké bolo ťažké vyvrátiť to?
SHISHA PANGMA 2007
Nikde nie je napísané, že jediný dôkaz o dosiahnutí vrcholu je vrcholová fotografia! Kto si myslí opak, nech na hory lezie len za dobrého počasia a pre istotu s fotografom, GPS-kom, pozorovaný z družice a podobne.
Do komisie alpinizmu, pokiaľ si pamätám, som dodal súbor fotografií monitorujúcich kompletný výstup s popisom ako pre laikov: "Tu sme v 7800m, tu je bivak v 7200m" a pod. Okrem iného boli dodané aj články. Ak mal niekto predstavu o detailnejšom prevedení, mohol použiť mikroskop.
Za výstup na Shisha Pangmu som dokonca osobne žiadal komisiu aby tento výstup neoceňovali karabínou. Keďže pre mňa bol tento výstup skôr neúspechom ako úspechom.
GLADIÁTORSTVO
Myslím, že Jožo Just bol medzi prvými, kto prišiel s myšlienkou vyliezť na všetky osmičky za rok! Ak by sa mu to podarilo, bol by GLADIÁTOR? Aký by to bol prelom v lezení v Himalájach, ak by sa mu to podarilo?
Čo je na tom nesprávne, že sa chcem pokúsiť vystúpiť na všetky v priebehu pár rokov? Že mi to niekto závidí, nepraje, že "on" na to nemá? Že na to nemá väčšina himalájistov.
Som mladý, plný energie a mám tú možnosť sa o to pokúsiť. A verte mi, netúžim prežiť celý život len lezením v Himalájach.
NÁVRAT DO 6000M
Marko Prezelj, Steve House, Valerij Babanov. Kde sú teraz? Makalu, Broad Peak, Gasherbrumy. A prečo?
Je každého osobná vec, kde lezie a na aký vysoký kopec. 6, 7, 8tisícovka je rovnako nebezpečná zóna. Žiaľ v našej republike som pri mojom projekte Najväčšími stenami alpským štýlom u sponzorov nepochodil. Nikoho nízke kopce nezaujali, aj keď to bol GIV, Masherbrum, Latok...
Na druhej strane by komisia alpinizmu mala mať prehľad o našej základni. Kto má z tých mlaďasov na tieto kopce? Úprimne, dobre...
EXPERTI
"Po fixoch som dobojoval v strmej stene do 6500m, bolo to náročné..." či "Bol som na Cho Oyu normálkou v deväťdesiatom..." Kurva, to je mi expert!
Nemám slov ak chcú takíto ľudia komentovať alpský štýl. Keď sa sami boja odlepiť žumar od lán. Len so skúsenosťami z lezenia v alpách sa nedá objektívne posúdiť lezenie od 7000m hore!
REČI PRI PIVE, DISKUSIA
Keby ste vedeli, čo všetko som počul aj ja. O Ferovi, Maťkovi, o výstupoch našich v Himalájach, o Vás, milí písači dejín slovenského horolezectva. A verte mi, nie sú to príjemné veci. A čo? Hodím to na diskusiu, nech je sranda? Pár dní sa pobavím a nakoniec ako Anonym zdúchnem? Nie, pretože ohováraním lezcov si dokazovať niečo nemusím. To nie je môj štýl aby som kydal hnoj na kamarátov.
Viete, čo si myslím o podobných diskusiách? Úbohá prostitúcia. A predsa sa musím do nich zapojiť, lebo aj ja som len človek z mäsa a kostí.
POCHYBNOSTI
"Niekde som počul, že vraj Dodo ... " Moc presvedčivé, však?
Si myslíte, že na ten vrchol v sezóne vyleziem len ja? Na Cho Oyu sa za mnou tlačil Marek s Ducem, Shisha Pangma, to bola invázia z východu, GII Vlado, GI Vlado a taliani, BP Vlado. Ten kto pochybuje, ľahko si to predsa mohol a môže overiť.
Čo myslíte, keby bol Marek v ten deň po mne vyšiel na Cho Oyu a ja by som na ňom nebol, o čom sa asi tak porozprávame? O hrášku a fazuľkách na vrchole? Uvažujte!
SÚČASNÝ STAV
Peťo Hámor a ja sme žiaľ "poslední mohykáni" na Slovensku, čo majú možnosť niečo dosiahnuť vo vysokých horách. Je žiaľ medzi nami generačný rozdiel. Viete kedy príde ďalšia generácia mladých do Himalájí? Dúfam že nie o 20 rokov po mne, ako to ukazuje smutná slovenská štatistika himalájskych lezcov.
TRAGÉDIA NA BROAD PEAKU, TRAGÉDIA NA SHISHA PANGME
Od výstupu na Shisha Pangmu a udalosti ktorá sa stala Marekovi som v Himalájach až prehnane dbal na bezpečnosť. Na Dhaulagiri, keď som sa mal rozhodnúť medzi výstupom a zostupom z vrcholového hrebeňa, volil som zostup so svojím spolulezcom. Na G-éčkach som sa podriadil Vladovi a zmenili sme náš pôvodný plán, len aby sme neriskovali.
Výstup na Broad Peak mal predstavovať eleganciu a rýchlosť v alpskom štýle v dvojke a na ceste, ktorá bola voľná (bez fixov, ľudí a toho bordelu okolo). Áno, rozdelili sme sa, ale to len preto, aby sme eliminovali nebezpečenstvo. Obaja sme povahovo individualisti a obaja sme vedeli, čo robíme. Každý išiel za seba, aj keď sme tvorili jeden team. Tak je to väčšinou tam hore, aj keď netvrdím, že je to správne.
GII FRANCÚZSKYM PILIEROM ALPSKÝM ŠTÝLOM
Keď mám porovnať moje doterajšie výstupy alpským štýlom na 8000m kopce, tento bol zo všetkých najviac v pohode. Obom nám totiž sadol. Kým sa Vlado vyžíval v obliezaní skalných pasáží, ja som hľadal cestu v ľade. So sebou sme mali stan, spacák - aká to pohoda a jedlo na dva dni (v stene sme boli štyri).
To prečo Vlado nevyšiel až hore, som sa dozvedel až z jeho diáru. Po 2 nociach v 6950m sa necítil dobre a preto to 100m pod vrcholom otočil.
GI SEVERNOU STENOU ALPSKÝM ŠTÝLOM
S a Z stena GI ma sklamala na plnej čiare. Ako dobre to vyzeralo na obrázkoch a aká bola skutočnosť. Cesty Messnera-Habelera, Loretana a všetky tie ďalšie sa po kúsku lezenia napájajú od 7000m na normálku. Rozhodli sme sa preto o rýchlostný rekord. Pre Vlada to bola výzva, lebo nikdy predtým neliezol na 8000m kopec úplne naľahko, non-stop. Šlo to hladko, až tesne pod vrcholom sa podmienky zopsuli a bolo treba zabrať. Vlado 50 výškových metrov pod vrcholom, keď som sa ja spolu s 2 mladými Talianmi vracal z vrcholu:
D - "Čo tu stojíš, hybaj hore. Je to 30-40 minút hore-dole."
V - "Ale, veď už ste boli, idem s Vami dole."
D - "Utekaj, počkáme Ťa."
PRIAMY VARIANT V ŠTÍTOVEJ STENE BROAD PEAKU
Áno, štítová stena Broad Peaku je tá veľká skalná stena, na ktorej je hlavný vrchol. Zľava vedie normálka, sprava španielsky variant, stredom v najstrmšej časti od 25.6.2008 slovenský variant.
Definitívne rozhodnutie poliezť priamo hore padlo po nechutnom prešliapávaní snehu na normálke. Povedali sme si "tade" a išlo sa. Po 50m v 800 ľade a mixoch, keď som na Vlada zhodil takmer celý Broad Peak, mi Vlado zakričal, že pôjde radšej normálkou. V tej chvíli by som šiel i ja, no keď už som preliezol túto zverinu, myslel som, že ďalej to už bude lepšie. Omyl! Frekvencia skalných stienok a bouldrových problémov pokračovala do 8000m. Pri jednom zo skalných problémov som mal založené 2 slučky ako na pieskoch (môj štand) a odliezal som 7m v takmer kolmom po lištách. V cca 7900m! A ku koncu dňa bivak v 8000m.
Žiadne lezenie mi nedalo viac sebadôvery ako to na Broad Peaku, žiadny bivak v mojom živote ma neotužil viac ako ten tam hore. Žiadny zostup nebol dlhší ako v ten deň na Broad Peaku.
Žiaľ Vlado sa do BC už nevrátil. Je to najväčšia cena, ktorú mohol zaplatiť za tento štýl. Za ľahkosť, eleganciu, rýchlosť. Za alpský štýl o ktorom toľko expertov hovorí, ale žiaľ neprávom. Lebo nevedia, čo v skutočnosti v Himalájach obnáša.
CHRONOLÓGIA VÝSTUPU NA BROAD PEAK
-24.6. 17h odchod z K2 BC pod stenu BP. Prognóza počasia: 2dni slnečno. Cieľ: pokus o non-stop výstup alpským štýlom na BP. Materiál: 2x15m 6mm lano, 4 zámk. karabíny, 2 skrutky do ľadu, 2plyn. bomby, 2 variče, dva hrnce, stan 1kg, trocha jedla, flaška na vodu a výstroj do ľadu.
-o 20.30h nástup do steny 4800m s variantom cez ľadovec
-na obed nechávame depozit(stan, varič, jedlo, batohy) v 7200m
- poobede 7600m otáčame do 7200m pre množstvo snehu
- večer bivak, varíme so zásob, ktoré som našiel zo starých potrhaných stanov (ryža, hnedý cukor, čaj), oddych v stane pri zapnutom variči aby bolo teplo
-25.6. o 4.00h opäť prešľapávame stopu pod skalnú stenu BP
- na obed sme pod skalnou stenou, rozhodnutie padlo na priamy variant stredom skalnej steny
- po 50m ťažkého lezenia (len ja) sa Vlado rozhoduje pokračovať normálkou na vrchol BP. Oznámil mi to po tom, čo ma videl bojovať v prvej dĺžke a po zvážení bezpečnosti pokračovania za mnou (nemal prilbu a mal len jednu zbraň).
- celé poobedie lezieme súčastne na vrchol ale každý v inej línii. Sem-tam sa vidíme a mávame si že je všetko OK.
- pred zotmením z BC vidia Vlada kopať bivak pod Rocky Summitom (Vlado si zabudol čelovku v 7200m), ja pokračujem na vrchol. Počasie: veterno, mraky, posnežieva.
- o cca 21.00h vrchol BP, zostup do 8000m, bivak. Počasie: zima a jasno
26.6. skoro ráno zostupujeme. Vlado vyrazil skôr, ja sa ešte trápim zostupom a sťahovaním zaseknutého lana z večera.
- doobeda zostupujem vo Vladových stopách. Nevidím ho, no stopa je čerstvá. Fúka veľmi silný vietor.
- okolo tretej dorazím do C2 kde si robím pitie a volám domov.
- okolo piatej C1 a stretnutie s bielorusmi. Nie sú si istý žeby Vlado tadiaľ zostupoval. Sneží.
- večer pod stenou. Nachádzam Vladove veci (tenisky, prilbu). Čakám tu do zotmenia (do dvoch hodín). Hmla, dážď so snehom
- polnoc, K2 BC absolútne vyčerpaný.
-27.6. Vlado nezostúpil ani do C1, ani pod stenu, ani do BP BC. Ja mám od ľadového vzduchu chytené priedušky. Počasie: hmla, sneží.
K2 - JEDEN NESPLNENÝ SEN O PERFEKTNOM VÝSTUPE V DOKONALOM ŠTÝLE
Nebyť K2, Vlado do Karakoramu nejde. Táto hora ho očarila natoľko, že sa na poslednú chvíľu rozhodol. Gasherbrumy, Broad Peak to bude "zahrievačka" - hovoril od začiatku. Žiadne iné kopce ho nezaujali tak ako GIV a K2. Chvíľu to ešte vyzeralo, že požiadam o permit aj na Shining wall, ale Vlado ma zastavil. Najskôr dáme K2.
Po príchode do BC sme naďabili na problém. Komerčná expedícia so stovkami metrov lán nás nechcela pustiť "zadarmo" na ich laná. Ani k zostupu! Čert s nimi.
Mal som vymyslenú logickú líniu ako ináč, priamo na vrchol J stenou. Vlado súhlasil. Otázka bola: Koľko dní.
2 dni. 1. deň do 8000m, 2. deň vrchol a späť. Možno dva a pol. Máme na to! Sami dvaja a serieme na tie namyslené hovadá tam dole. Rýchlo a naľahko. Alpským štýlom. 15m tenkého lana, dve skrutky, karabína, trocha jedla, varič. Južnou stenou K2 prefrčať ako expres, to bol sen Vlada Plulíka. Preto česť jeho pamiatke, odvahe, vízii pokúsiť sa o niečo, čomu ja hovorím alpský štýl v Himalájach.
ZÁCHRANNÁ AKCIA V HIMALÁJACH
Či to bolo v súvislosti s Marekom alebo Vladom, išlo o rovnaký prípad. Pravdepodobne pád v dôsledku pošmyknutia sa v ľadovom teréne pri zostupe.
Na Broad Peaku sme boli dohodnutí, že sa stretneme na vrchole, kto bude prvý, platí pivo. Klasika. Na vrchol však Vlado nedorazil a ja som zas nevedel zostúpiť k nemu.
Ráno, kým som zachránil zaseknuté lano a dokázal zostúpiť späť na normálku, mal Vlado náskok odhadujem 1-2 hodiny. Aj napriek tomu, že časť vršoku som zišiel toboganom, čiže rýchlejšie, nedokázal som Vlada dobehnúť. V C3 (7200m, depozit) si vzal svoje osobné veci a šiel ďalej. Do C2 (6500m) dorazil, no nezastavil sa na varenie. Potom C1 kam už nedorazil, ale v ten večer to ešte nebolo isté. Zostúpil som až pod nástup, kde som našiel jeho osobné veci. Čakal som naňho, no padal dážď so snehom a ja som pomaly premokol do nitky. Šiel som do BC.
Prvý deň (27.6.) Ak by Vlado v ten deň zostúpil do C1, boli by sa oňho postarali Bielorusi. Ak by zostúpil až dole, Broad Peak BC bol 20 minút od nástupu. Od šiestej večer hmla a dážď so snehom.
Druhý deň (28.6.) hmla a sneh. V C1 stále Bielorusi, V Broad Peak BC plno lezcov. Vlado nedorazil ani na jedno z týchto miest.
Tretí deň (29.6.) hmla, sneží. Som celý deň pod stenou. Babanov ide hore až do C2.
Štvrtý deň (30.6.) hmla a sneh. Babanov zostupuje do BC. Vlada nevidel.
Piaty deň (1.7.) viacero lezcov ide hore do C1.
2.7. konečne dobré počasie. Na BP sú takmer všetky expedície.
Záver: V daných podmienkach som urobil, čo bolo v mojich silách. Ak si niekto myslí, že sa dalo urobiť viac, nech si to skúsi. Vyliezť na BP, zostúpiť s chytenými prieduškami, v daždi a snežení bez riadneho oddychu pátrať ďalšie dni po kamarátovi. Žiaľ, Vlada ani jeho telo sa dodnes nenašlo (12.7.)
Nikdy jsem sam ve vysokych horach nebyl, Doda znam pouze od videni a z mnohych clanku o jeho nekdy opravdu neuveritelnych a na ceskoslovenske horolezecke scene neprehlednutelnych vykonech. Po jeho a Gabove vystupu na Trango, kde by -- ac oba vyborni horolezci -- jeden bez druheho nevylezli nic, kde prislovecne pratelstvi na lane hralo nepostradatelnou roli, jsem opravdu necekal, ze par roku na to budeme nad nepresnymi a rozporuplnymi informacemi pochybovat o jeho etice, vzdyt v celem horolezectvi neni nic dulezitejsiho nez prave pristupovani cloveka k hore, k lidem kolem sebe a k sobe samemu.
Dekuji Igorovi za jeho stanovisko, tezko to lze napsat lepe.
Je velmi důležité takto řešiti u našich kompjúterů pana Kopolda za jeho ostudné výkony ve výšce 8000m a výše....protože to MY bychom to přátelství na laně dělali jinak,opravdově, jen nemuset tady sedět a ťukat do klávesnice, ale děti mají hlad, auto rezne a soused si koupil Tv s ještě větší uhlopříčkou v palcích/1 palec = 2,54 cm/ než MY, a tak co zbývá než ťukat a ťukat a ťukat.Ale ne do skoby....A ja tedy ťukám a Kopolda ponechávám raději Yettimu, on to ví totiž lépe.
Mně to připadá ale docela normální a logické, že se Dodo řeší. Jako u jakékoliv jiné osoby, která nějakým způsobem vyniká ve svém oboru. Kdyby nechtěl aby se o něm mluvilo, tak si bude zcela anonymě lízt pro sebe. Dodo ale má své webové stránky, přebírá za své výkony ocenění, je vázán svým sponzorům a podporavetulům (např. právě James). Bez toho by to co dělá asi dělat nemohl. Proto také ale musí nést i negativa spojená s touto "známostí". Předpokládám, že určitě bude po svém návratu na řadu věcí reagovat. Myslím si, že aby člověk vyslovil k danému tématu svůj názor, může klidně celej život sedět u počítače a o horolezectví se zajímat jen jako divák a prožitky s tím spojené mít pouze z literatury. Osobní zkušenost s pobytem ve výšce nad 8 000 m nutná není.
Ahoj. Možná sis nevšiml, ale tohle je lezecký a horolezecký web. Je tady mnohonásobně větší šance, že každý pisatel měl aspoň jednou za život na nohách mačky, sáhnul si na skálu, zaseknul cepín, než na diskusích zpravodajských serverů, kde je to fakt hrůza. Většina asi nikdy nevyleze nad 4000 m, ale to neznamená, že o tom nevědí vůbec nic, nebo že se tam nikdy nezkoušeli dostat. Jen třeba kvůli těm dětem doma si to už prostě nedovolí. Zas tu nejsou úplní nýmandi, každej má aspoň určitou představu. Komentovat, co se děje, je v komunitě se stejným zájmem přirozené, a po prohlášení Igora Kollera už asi nikdo tu potřebu nemá ... až do případného Dodova prohlášení. Tak by sis možná mohl ty řeči o úhlopříčkách TV nechat od cesty.
Mam dost vlastnych problemov a este riesit aj problemy inych je chujovina..Kopold nekopold koller nekoller jebat na nich..nech si kazdy lezie co chce ked ma z toho radost..ci nie??
Registrace
Metodika
lezec.cz
GPS a mapové aplikace