Mjov cesta. Npad, ktor sa mjmu kamartovi Ondrejovi zrodil vhlave zaiatkom mja. Hne si aj utekal obzrie nejak t vhodn lniu. Vybral severozpadn stenu Ostrvy vtatrch nad Popradskm plesom.Vpolovici mja som spolone s nm zaal prpravy akoncom tohto mesiaca vsobotu 28.5.2016 sme uskutonili prvovstup. To, o sme pri om zaili, naozaj stoj za zmienku. Osiedmej rno som sadol do auta azaiel za Ondrejom do Spiskej Belej. Ten ma u oakval scelou monou vbavou. Do kufra sme naloili okrem vetkho potrebnho materilu na zaistenie cesty aj vek batohy sjedlom, nhradnm obleenm, extra super vtaku alezeck vstroj. Dotlaili sme si tam aj bicykle. Azrazu o vidme. Obrovsk ak siv mran visiace nad Popradskm plesom. Dvakrt na nlade nm to zrovna nepridalo, take sme zavolali na chatu pri plese. Telefont ete viac sklamal, vraj tam pr. Po chvke akania aneuveritene silnho hypnotizovania poasia, predsa len sa vyasilo. Zavha o ilen sekundu by bola koda au sme frali. Zaparkovali sme auto, vytiahli bicykle, naloili asi stokilov ruksaky na chrbty aup hore do kopca asi tyri kilometre na Popradsk pleso bez prestvky. Pot zns stekal ccerkom, ale nezastavili sme sa avyliapali na naich ttooch a hore. Po ukryt bicyklov vlese sme pokraovali jednoduchm chodnkom ku Symbolickmu cintornu. Nladika sa nm samozrejme zlepovala apod vyhliadnutou stenou som u sOndrejom sral optimizmom aplnm priehrtm horolezeckch poznmok. Kad lezec iste pozn tatransk ulu, preto dobre vie ak je klzk ke je mokr. Neostvalo nm ni in ako chvu vydra pokia ju slnko aspo zasti nevysu. Trvalo to necel hodinku, poas ktorej sme sa pekne usalaili apokraovali vpredolch horolezeckch vahch. smev na tvrach nm vak oskoro zmrzol, ke sa odkiasi privalilo ohromn mrano azaalo hrmie. Ondrej bez vhania vstal azavelil: Miro, ideme! Viac mi netrebalo. Rchlo sme sa ustrojili, vzali vetku potrebn vstroj sdvomi 60 metrovmi lanami amateril, nevynmajc vtaku, dobre sa obliekli ahop na stenu. Ondrej liezol prv dku. Vpodstate tam bol aj naja sek, nielen zprvej asti, ale zcelkovej vytenej trasy. Hne od zaiatku sa Ondrejovi strane mkalo, ie mal naozaj o robi. Zo zaiatku si len jemne zanadval ak je to klzk amokr, po chvli u svoj expresvny prejav vykrikoval naplno a pokm sa nedostal ku prvmu tandu. Mne len zdola krtilo ktikmi st na kad stranu. ![]() Potom sa mi ohlsil vysielakou a vytiahol prame lana, pretoe sme liezli na tzv. dvojikch. Na jednu as lana som mu pripevnil n mega ak ruksak, naloen od spodu do vrchu. Asi najprznanej nzov pre je svia. T nlo sa predsa len Ondrejovi podarila akosi vytiahnu na prv tand. Potom nasledovalo moje: Leziem. aOndrejove: Istim. Znamenie, ktor vyzva kinu. Zaal som zdolva prv lniu aj ja. Priznvam pri kovch miestach som mal ozaj o robi avpravom zmysle slova horolezeckho zabojoval som. Dokonca som si zaliezol aj na sokolka, no po chvke ma to prelo, pretoe som nemal chu nabi si drku na tak klzkej stene, o by sa skr alebo neskr stalo. ![]() Konene som pri Ondrejovi. Prebehla vmena materilu. Druh dka celkovho vstupu pripadla mne. Neskutone sa tem, no o ert nechce, je ohavne mokro. o teraz? Trva, blato, voda vade. Lezeky utieram raz do jednej nohy, raz do druhej, teda presnejie odniesli si to nohavice. Po pr mintach utierania to vzdvam. mykavo, nemykavo, leziem alej. Pri druhej dke, ktor mem suritosou povaova za najahiu, s aj dve pkov miesta, ktor maj vy stupe nronosti. Ale aj toto som sprehadom zvldol, akurt niekoko metrov pod druhm tandom ma kvalitne myklo. Pd bol skoro ist, ale nejako som to vyrovnal austl. Konene som tam. povedal som si sm pre seba, vzal vysielaku aozval sa Ondrejovi. Postupovali sme tak isto ako pri prvom tande, no pri komunikci tak odporne fkal vietor, e sme sa ani vtch vysielakch skoro vbec nepouli. Po asi takch ptnstich mintach akania, o odrazu vidm. Zadychan Ondrej lezie za mnou aj so sviou batohom. Vybojoval sa snm a hore ku mne, priom sa zneho lial pot ako zkoa. Pri takom nklade sa vak ani neudujem. Polovica cesty za nami apoasie zana op trajkova. Privalili sa tmav mraky, rozfkal vietor. Raz vykkalo slnieko opr seknd ns bioval vetrisko. Ondrej nevhal, bez slova archlo prekladal svoj nklad ku mne na druh tand. Tretia dka akala prve jeho. Bola to trasa zloen hlavne zrovnej ptnsmetrovej platne, vktorej bolo es metrov lezenia kovm krokom. Naastie aspo tento ksok cesty prebehol bez vch komplikci asahkosou sksenho lezca sa vyplhal na tret tand. Op sme sa vysielakou uistili, e je vetko vporiadku, naloil som sviu na plecia azaal liez. Ruksak ma ahal opanou stranou ako som chcel, aaby toho nebolo mlo zaalo pra. Sce krtka prehnka, ale dos vdatn. Ni in mi neostvalo, ako sa prikri ku stene apreka. D ma prerne premoil, ale najhor bol ten prd vody o mi stekal dolu prilbou. Zaali sa mi mka lezeky. Zas! No tentoraz to bolo omnoho horie. Etee mi Ondrej zakrial, i mm pri sebe tiblock. To je npad. Ochvoku som mal ztiblocku, karabniek ajednoduchej sluky uroben plhadlo, vaka ktormu som poahky vyzumaroval kOndrejovi. Vtejto asti som zskal najviac modrn akriabancov zprvovstupu Mjovej cesty. Ondrej ma u netrpezlivo vykval, ale vbec nie so strachom voiach, ale svyteenm akodoradostnm smevom vytajcim spod jeho goratexovej bundy. Samozrejme neodpustil si ani pr poznmok: No, o Miro? Zmokol si? mkalo sa ti? Konene sa vyasilo. Troka oddychu aakala ns posledn dka. D sa poveda, e je to ah dvojkov tern, kde je asn trvnat polica. Na nej sme si fajnovo posedeli, oddchli, nieo zajedli, slnili sa ahlavne kochali sa krsnym vhadom. Okrem toho sme dotiahli aj jeden nit, prebrali materil a ako sprvny horolezci dali selfie. ![]() Tak som zobral veci od Ondreja aahal posledn dku, u bez naej povestne svie, pretoe batoh sa zasekol. Vtedy prestali fungova batrie vo vysielakch, naou jedinou komunikciou boli vzjomn hurnske pokriky. Bola to rchle vylezen posledn dka, ako pre ma ipre Ondreja. Spolonm silm sme vytiahli batoh azaali zostupova na nae obben miesto. Po krtkom oddychu, pretoe sa op zaalo zmrka, sme sa rozhodli tto ndhern ploinku opusti azs dolu. lovek by povedal, e to najaie m za sebou, ale n akali alie prekvapenia. Poasie sa rchlo zhorovalo. Ondrej ete chvatne pripevnil reaz na posledn tand, ja som urobil uzly na konci lana azaali sme zlaova. Ondrej iel ako prv, sek dlh pribline 50 metrov. Na skaln stenu sa zaala pomaly lepi hust hmla. Zakrtko sme u jeden druhho nevideli aja som nemal ani len tuenia, kde sa mj spolulezec nachdza aako mu to ide. Kee vo vysielakch boli nefunkn, museli sme jeden po druhom vrieska ako na bitevnom poli, ale kvli silnmu vetrisku nae hlasy zanikali vnenvratno. Zaal som vykrikova: Ideem. azlaova kparkovi cez t odporn hmlu. Na tande pri Ondrejovi, sme zaali sahova prv lano smalou duikou aoakvanm. Kad kto lezie vie, e lano sa me kedykovek akdekovek zachyti, no naastie nm sa to nestalo. Pokraovali sme vceste nadol. Ondrej iel op prv, hmla u ustpila, namiesto nej vak zaalo popcha. To naozaj nie je mon, o nm to poasie stvra. zamal som sa, ke tu neakane kamart vykrkne: Pokaj! Ake nm nevyjde lano? No parda. Radej zlaujeme poslednch 60 metrov na dvojiky. Konene sme dole. Apotom posledn povzdychy nad sahovanm lana. Ako inak jedno sa nm muselo niekde zachyti. Zfalo sa po om veiame ako dvaja orangutani, km sa nezvlieklo dole. Druh ilo ako po masle. ![]() alej sme u robili vetko vrchlosti, aby ns op nezlialo. Jazda bicyklom sp kautu bola super. Na parkovisku sme sa po namhavoch dni zaali zase vykiera od radosti nad dokonenou Mjovou cestou. Podali sme si ruky ajednohlasne vyslovili: Bili sme sa sou ako levy! Ten pocit navy pri odchode bol tak prjemn, e si nieo podobn ete urite chceme zopakova. Ai bude poasie tak alebo onak, nm je to u jedno. Dnes sme zaili klzk skaly, blato, d, hmlu, vietor, no skoro vetko. ![]()
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||