Budete vrtat, a zernte! Prvn nejt 2,80 nad zem, dal vo metr dvacet vej, tet dva metry nad nj! Vklnnce a friendy si strkejte, kam chcete, ale cesty vodjitn jenom jima si strte za klobouk! A rovnou zapomete na errky, i kdyby kolem bylo milion tutovejch hodin! Budete jenom nejtovat!
Borhk navc je na naem pseku vdycky dvod ke kravlu a k milionu nesmyslnejch koment. Asi vemu ru na eckej ostrov Kalymnos. Tam jsou jin stihouni ne v zaprdnejch echch.
Poslyte strun, jak tam maj pravidla pro jitn
(www.kalymnos-isl.gr/climb/eng/sectors.html)
1) je jedno, jestli je cesta dlan shora nebo zdola, nicmn clem je, aby se lezci mohli soustedit na technickou obtnost bez rizika, e se zrakvj nebo polmou dy.
2) nikdo nem nic proti tomu, kdy nkdo prahne po zakldn hejblat, mstn ady si ale poruily, e vechny nov cesty musej bejt vynejtovan, aby i ten co, je opakuje, si zalez bezpen. Tradin jitn cesty? Na Kalymnosu ikaj: nebrat a nechtj je tu.
3) prvn nejt by podle mstnch regul ml bejt ve vejce 2,80 metru nad zem, druhej o metr dvacet vej a tet dva metry nad druhym. Pro? Aby nebyly podlahy.
4) dn smyce errky, i kdyby je pro n msto. Natlouct nejt.
5) vyistit cestu od utr a vegetace, kter vad v lezen. Vomlcen ultravostrejch hran kladivem se ppout (sekn chyt ale ne).
6) kdy je prvnch dvacet metr cesty eknme za 6b a dalch patnct metr za 7c, zatlute tand po dvaceti metrech, aby si cestu mohlo vychutnat vc lezc. Nejen ti, co stihaj sedm cka
7) ten, kdo udl novou cestu, nech modrou barvou decentn nape jej nzev latinkou (jsme v ecku) k pat skly
8) vtina nzv mstnch cest se odvozuje z eckejch bj a djin. Myslme si, e by se v tradici mlo pokraovat - tak si oprate vtisk antickejch bj a pibalte ho s sebou k vrtace.
Fotky jsou pevzaty z www.kleimbing.de a www.nazclimbers.org.
No fajn, ja si jeste pri lezeni na podlaze nic nevydrtil, ale uz nekolikrat jsem mel namale. O litani ve stene jsem nemel nikdy nouzi. Podle me je to spatne, takhle se z lezeni stane bezpecna zabava pro kazdeho. Trochu se tim soucasne generace zhazuje pred moralisty, ktery lezli v kopackach a papucich a meli to v hlave mnohem lepe srovnanejsi nez my. Me to moc nelibi. Nesouhlasim s tim. Mejte se...
Papoui, na tom nco bude, ek Zorba v kopakch tam jist prskal s konopem 7-bka odspoda jen se smykama dvno ped soasnmi srakami vyznvajcmi zbavu pro kadho...
Pro se tu tolik lid sna kecat do neho, co je mu vzdlen pes 1000 km a kde ani nebyl, msto aby lezl a vmal si svho. Teba pro si mus odsednout v kadm kruhu, nebo pro je mu rno blb. Tady v R m asi kadej patent na etiku a modl se k zelenm bohm a k bohm v pumpkch a s bakorama.
Konen!Sportovci a lid vlastnc pud sebezchovy odfr oplit si tlka do ecka, Skalk a dr osi.Teba tam bude tak mlo lid,e se budou jako v dobch pravkch zdravit...Kalymnos je dobrej tip na dofu a to e mstn samosprva netou po zlmanejchlezcch z celho svta je jejich vc,prost chtj aby se tam lezlo v pohod.Kdo nechce nech nejezd.
Kadmu o jeho je. Za gymnastikou napr. do Grcka, za dobrodrustvom zas niekam inam. Preo nie? Skala je tam na kadom rohu. Tu bude telocvina s vhadom na more, na tom ostrove isto klasika a tam nieo medzi tm. Turista si u vyberie to svoje. Ja osobne by som rd iiel aj tam aj tam. Ale doma a ani v echch proste na to monosti nie s. Nemoeme vade narva nity a utrum. Niekto chce potrnova aj morl a zakladanie isten lebo chce napr. liez v horch. Ke je lnia vyslovene klasick, tak ma by klasika. Ak hroz tutov krvk a oblas nie je zaaen tradciou (vi. dr), tak smelo nit. V lnii s chabou monosou istenia (to moe by kudne aj cesta za 4) mono nasledova grcky prpad. Tak preboha s citom.
Slysel jsem jak vzniklo cele Kalymnos
asi pred peti lety si zvolili novou starostku ostrova.Uz to samo ze je zenska je dost progresivni na recko.ta rekla ze udela z kalymnosu turisticke centrum podobne mallorce a spol.a tak z ostrova kde zilo asi 10 000 lidi kteri se zivili rybolovem a vyvozem sponge[takove ty houby na drhnuti nohou] je ted climbing gym.Na zacatku stal gallo nebo jak se to pise.Chlapek co budoval finale teda jako cesty myslim.
dnes se zde stavi letiste a hotely ktere patri povetsinou nemcum ti pujcej vrtacku a daj nejty kdyz je das do oblast nad hotel.
I to je dusledek globalizace.Lidi na ostrove se maj mozna lip ale opet zde zasahne vliv zapadu ten klid a pomala pohoda se z reckeho ostrova vytrati.
za info nerucim jen jsem to slysel
david
Vsetko nasveduje tomu, e to nejak tak bude. Zrazu sa o tom ostrove podozrivo vea hovor. Asi treba oblas poriadne zviditeni, priom sa prihliada na potreby portovho lezca (dnes najviac percentulne zastpenho). alej bude mono nasledova prsny zkaz chrpaky mimo hotelov a na lezbu bude treba zakpi climbing pass. Nesdim, i je to dobr alebo zl. Urite vak z toho nevznikne nejak hippiscky ostrov.
Ahoj Papousku, tak si na ty ostrovy odjed a nemusis se srat v tech zaprdenejch Cechach a kazit nam tu vzduch , ale tva svata pritomnost tam asi nikoho nevytrhne, vid? Ne, domnivam se, ze telocvicnu na piskovcich vetsina lezcu nechce, jednou jsou jasna pravidla a neni problem je dodrzet....
Mm to tst e si pamatuju stedomo jako msto, kde mete stanovat v borovm lese u przranho moe. Brzo rno nakoupit o ryb ryby, od sedlka hrozny, esnek, sry, jablka nebo med, dt si smrtc kafe s vesniany v kafeterii a dostat od pln cizch lid pozvn na svainu. Pamatuji si stedomo jako letn pohodu a svobodu beze spchu a pravidel, jako msto kde se policajti usmvaj. Kde mete skoit ze skly do hlubiny moe s mstnmi caparty a kde nikdo nenaizuje, neopolocuje a nepedepisuje. Jakkoliv pravidla pro umsovn jitn v lezeck cest jsou nesmysln, a to jak pokud pikazuj "absolutn bezpe" nebo minimln pt metr mezi kruhy. Takov pravidla zabjej svobodu a vyluuj tvr vklad prvovstupce a tak nerespektuj jedinenou sklu. Tyto absurdity nm stle astji pin prmysl cestovnho ruchu (nebo vznikaj jako jeho dsledek). Novji pibv nov odrda: prmysl "extrmnch sport". Vechny ty lezeck koly dlan pro prachy, krkonosk skalka pokryt nty kvuli byznysu (bezpen msto pro vuku klient s naditou penenkou) nebo oplocen pl maj stejn piny. A budou ze vech pl "odstranni nebezpn jeci" a hotely oplot vechny "sv" ple a vechny vyasfaltovan "piny" povedou k bezpenm lezeckm sektorm s pjemn zaoblenmi chyty, tak si cel "nov" stedomo strte do iti. J nebudu mt zjem. Bohuel nejenom stedomo zachvacuje stle vce prmyslov rekreace. Co takhle pouoviny u vstupu dru, obklopen megaparkovitm "citliv" umstnm do krajiny mezi dv pirozen krajinn dominanty (Kiov vrch a Skaln msto Adpach). Opravdu potom nechpu k emu nm je CHKO, kter m chrnit pirozen krajinn rz. Asi jenom k tomu aby jej pracovnci pokutovali studentky tie pespvajc v lese a bezmocn pihleli jak nebezpen sebevdom idioti pl v rezervacch ohn a trous lejna a pivn lahve mezi skly. Budeme muset jezdit stle dl abychom nali Svobodu, Klid, Jedinenost a Divoinu? Bojm se, e ano pokud nezmnme svoje uvaovn a pokud nezaneme ignorovat steriln hotely, bojovat proti placenm megaparkovitm znsilujcm krajinu nebo pouovm atrakcm a nezaneme uplatovat prvo na jednoduch campy, nezasaen stedomosk pobe nebo zachovn rzu Broumovska i Labskch pskovc.
Tie to tak vidm. Kad 4 roky krivm hubu strachom a modlm sa, aby neodklepli olympidu na Tatry. Investori, lanovky, zjazdovky, hotely, parkovisk. To je koniec.
Pro? Do Tater by aspo pily njak lve - na sjezdovkch by byly podn snhov dla, fungovaly by podn lanovky. To je pokrok. Tady v Sudetech jsou kopce o d men ne na Slovai a dla tu umouj lyaskou sezonu ti msce dlouhou. Koho zajm urvat si hrany vo njakej utr? Pro si vichni lebedj, kdy mou jet lyovat do Alp? Zatim tu sp pozoruju opak - zavt, co se d. V Jesenkch u vodpskali zelen njak sjezdovky, Krkonoe - to neni proda pro lidi (ledy utnuto, biky dtto, snowboardy s hysterickm omezenm). Vsledek: lidi na to z vysoka serou a stejn to dlaj. Lve to podle m mou pomoct usmrnit. Papou
Ono proti zjazdovkm ako takm ni nemm. Sm si rd vybehnem do lp na adovec. Kto vak Tatry pozn, urite mi d za pravdu e prvlastok mikrohory je viac ne vstin. Sksenej turista ich obeh cel za 5 dn. Z jednho konca vid na druh. K tomu vetkmu iadne vraznejie predhorie. Podtatransk kotlina je pomerne husto kolonizovan a z nej rovno vybiehaj tty. iadne dlh zait dolia s malebnmi podhorskmi dedinkami ako v Alpch. Ten zky ps lesa, ktor k Tatrm prilieha je posledn kompletn karpatsk biotop (medve, rys, vlk, orol, lka, vysok zver + vtctvo). K tomu ako bonus kamzk tatransk. Vvoj jeho stavu za poslednch 20 rokov sahuje hrdlo. V 60 rokoch ete nrast a potom u iba z kopca. Teraz si predstav, e sa tam porobia vetky tie parkovisk, hotely, nad kopcami bud 2 roky kri vrtulnky s piliermi na lanovky. Tesne pod kopcami ak technika. U takto nie je problm v niektorch dolinch pou hua vlak. Tie peniaze by boli z toho pekn, ale ruku na srdce, vetci vieme kde skonia zvl ke je u ns tak bordel ak je. K tomu vetkmu si pridaj Polsko zo severu, kt. sa pust do nieoho podobnho. udia, kt. u ns preferuj olympidu asi v Tatrch nikdy neboli alebo vidia len peniaze. A teraz si to porovnaj s Alpami. Je to pomerne svisl sstava pohor s obrovskm predhorm. Stredisk, kt. s tu vybudovan tak neovplyvuj panensk jadro a hlavne tu funguje ochrana prrody.
ukvkan gov papu:
1. tomu, e nieo spadne z neba (olympida) a prinesie spsu regnu v problmoch dnes u nikto rozumn never. propagcia podobnch nzorov navye vedie k letargii ud, ktor ni v regine nerozvjaj ale akaj e niekto niekde dleit za nich rozhodne, a vetci sa bud ma lepie.
2. olympiada sa neusporiadava na trhu vekosti Slovenska, o ziskovosti podobnho podujatia pre krajinu nehovoriac.
3.rovnako dleit enviromentlne hadisko ti vysvetlil guru.
ospravedlnenm ti je e sudetsk krajina to u je in svet (ako u ns v zii) a poda komentrov si zrejme TA3 nikdy nevidel.
Mio a ja sme iba nartli pr faktov preo nm olympida nevonia. Neviem i je to skrvanie sa za nejak mylienkov schma udu i o? Nech si kad sprav nzor sm. Pravdupovediac mi to skr pripad, e sa tu niekto skrva za filozofovanie a frzovanie, ale svoje hesl u moc neobhajuje. Ich lohou je skr okova a sledova reakcie ud. Asi rd pich do osieho hniezda a potom sa na tom dobre zabva. Mne sa to tie celkom pi. Aspo ud hecuje a velio tu zo seba vymknu. Urkami sa nikam nedostaneme. Nzor vynikne pri dobrej oponentre. Ty si dobr oponent.
z papousovy posty pro me:"Z eho soud, e jsem blbec, drahouku?
Papou"asi nepochopil ze se mi nelibi jeho suverene nafoukany styl prosazovani jeho myslenek,ktere jsou diskutabilni.at sutr a priroda kolem nej zustane takova jako driv, at sutr neni cely bily,at se neblisti borhaky a at pod nim neparkuju spousty aut.papus miluje prirodu ala umela stena.
Pus vsjegd bdt slnce, pus vsegd bdt brgak, pus vsjegd bdt gypermrket skyj sen i jeg zakznik, kstrovnaja la-muna!
Pro ronky 1980 a mlad: A nm do cest nikdy nepr a jen svt slunce, a nm ji nikdy a nikdo nekaz apetyt vrtanmi skobkami z nerezu, a ns konen pestanou vykoisovat kapitalist a a nm vldne moudr Valach.
papous je nechutnej rejpal.asi rebel od prirody.ma patent na komentare na lezce. asi nema nic jinyho na praci.kdyz udelas kalymnos z cech??? mej se starce.
Nojo, stedomo zan bejt v hjku zelenym. Mnohdy sp bez hjku zelenho a pecpan organizovanm turismem, organizovanm lezenm a organizovanm ivotem.
Mval jsem tam nkolik oblbech "zimnch" lokalitek. U tam nejezdm.
Bavm se neuvetilnejma kvakama, lezecky nevznamnejma, kde stavm cesty postaru. Dobr ne? Takovej nvrat ke koenm nem chybu.
komerce lezeni tu je a bude jde o to kam ty penize z toho jdou a jaka je hranice.dam priklad z usa zeme kde to vse zacalo.Lezl jsemasi pred 14 dny v indian creek v utahu oblast plna spar z 90 procent nyt jen na slaneni kempy zdarma a vse funguje.Potom treba rifle oblast plna nytu kempy za 11 za stanovy flek a je jedno jestli vas je deset a vse funguje.V evrope se vse ubira divnym smerem drahych soukromych kempu a hotelu zakazu a prikazu bez logiky a kdo to muze ovlivnit jsou jen lezci ale tak silny jedinec aby se do toho pustil se nenajde
david
USA nemuzes porovnavat s Evropou. Evropa je prelidnena a proto je nutne vse regulovat. Ve Statech je spousta mista a protoze vetsina Amiku jsou tlusti konzumenti vseho jedleho a krome povinneho sportu na univerzite se mu dale vyhybaji, maji lezci (zatim) dostatek volnosti a horolezecke kempy a pravidla jsou pohodove.
Take it easy!
Mam dobr typ. Objavil som to na nejakej panielskej strnke alebo kde to bolo. Do expresu cvakne lano. Druh karabnu otvor a zaaretuje zpalkou. Takto pripraven set iastone upevn na palicu pskou. Teraz je u len otzkou ikovnosti trafi expres do prvho borhku. Aretcia sa tm poru, karabna cvakne a palicu strhne. Takto zree smrtonosnch 2,8m na nulu a ni ti nemoe pokazi dovolenku. Myslm si e tento postup bude aj na nstenkach v miestnych hoteloch. :-)
Dk, es to popsal pesnji pro nkoho, kdo to jet nezn. Pod nktermi cestami je asto, naprostou nhodou, klacek vhodn dlky. Absolutn nejlep jsou uschl mlad smrky o vce a 7 m, s tmi leckdy procvaknete i 4. nt. Ale to pak nelezete PP = Prvn Procvakl, ale P = tvrt Procvakl, co teba je pro Nmky v Jue naprosto regulrn styl pelezu. Proti diputtu dn gusto. Shodou okolnost jezd na Kalymnos nejvce Nmci. Kdo se o tomto ostrov chce dozvdt vce, odkazuji ho na lnek v nedvn Montan nebo na www.cragx.com. Na tom, e jsou prvn jitn nzko nevidm nic patnho. Hor by bylo pedepisovat vzdlenost nt ve vt vce, kde zemovka nehroz. Ve Francii jsou prvn jitn tak dost blzko, ale ve dvaceti metrech mete narazit i na 5-7 m dlouh odlezy, kter to "prachobyejn sportovn lezen" dok dn okoenit.
No, ja som hlo ete nikdy nepotreboval ani sa k nemu nikdy neuchlim. Po zitkoch z hor mi to proste prilo ako dobr sranda (tch 2,8m). Raz sme to na skalkch len tak so srandy chceli vyska. Mali sme rest a boli sme tam sami. Ke sme boli v nejlepom (fza kotvenia), o ert nechcel dorazila poetn lezeck tlupa samozrejme aj s babami. M tch troch "outdoorovych pecialistov" ako naviguj hlo v ceste za 5 do 2m vysokho borhka. Vyli sme za plnych kokotov a hanbil som sa ako pes.
Jo, hlo :-))) Mm jednu zkuenost s klackem msto hla (a natst ns i tom nikdo nevidl, trochu ns mon omlouv, e lezeky na osnenm vpanci pekeln klouzaly, prsty mrzly, borhk byl dobrejch est metr vysoko a pod nma byla str jak krva). Cvalki sme to, ale jako zatek cesty nic moc. Nedolezli jsme, a bylo to sp o tom, e pouitm hla jsme njak ztratili motivaci.
A pak mm v rukvu jet jeden osvden trik. Pouili jsme jej v horolezeck prehistorii na Drevenku. To bylo v dobch, kdy mstn cesty mly obas v plce kruh (jo, tete dobe, v thle oborhkovan oblasti bval obas, jako jedin uml jitn kruh). A do jednoho z uvedench se nm podailo zavst od nstupu neuviteln tvrd lano (chvla Lanexu a jeho lanm dodvanch potkem osmdestch let na trh). Jednalo se o lano, kter jsme pouvali do jeskyn, take pkn zatuhl dky jlovitmu sedimentu, astmu slaovn a pokusm o pleitostn pran. Tak tohle lano se nm podailo ztopoit do tch dobrejch deseti metr a prostrit kruhem. A pak jest tlait nahoru, dokud se vlastn vahou nepevilo. A pak jitni na rybu, navzni na jin (ten erven) vrobek bolatickho specialisty, jsme doshli kruhu a poslze i ken cesty. No, do denku bych si ji nenapsal, i kdy zejmna proto, e si ho nevedu.
Ale pro vechny, kdo potebuj na ti metry hlo: oslovte jeskye, jist vm vnuj est metr lana kvality ocelovho drtu. Vhoda oporoti hlu: lze stoit!
Myslm, e je na mst pipomenout fakt, e to co Papou popisuje jsou pravidla pro tvorbu novch cest (alespo to pedpokldm). Dle si myslm, e tato oblast nem lezeckou tradici.
A tady vidm ten zkladn rozdl.
Kdy nkdo vol po dojitn cesty, kterou vylezl prvovstupce ped tyiceti lety bos a se tema lanovicema a po nm stovky lezc dvou lezeckch generac, tak to je o nem jinm.
Stejn tak, jestli v oblasti (teba esk a sask pskovce) panuj njak pravidla vce ne stolet, nemyslm, e je sprvn, aby najednou novtoi oteli vechno na hlavu. Ta pravidla se pochopiteln vyvjej, aby mne nkdo neobvioval z konzervovn sto let starch podk. Kdysi se musel teba kruh sekat z pozice istho lezen, dnes je i hek povolen a proti vrtace myslm tak nikdo nic nenamt .....
Take s revolucemi opatrn.
Melloune, nejsi s tma tradicema u nemocnej? Tradici nem 60% oblast na jihu Evropy. Nebo aspo takovouto tradici m: objev se pknej sektor, linie se vytv ze slann, nty i borhky se navrtaj u chyt, ze kterch pjdou dobe cvaknout, benznov vrtaka je na to super (a ten zvuk, vuau). Cel linie se oist od veho, co by mohlo upadnout - vidli jsme i kartovat 2 m na kadou stranu. Mezitm dal dva borci zajiuj pstup - fixn lano vude, kde se ikne, zvlt za mokra, pkovejma nkama vysthaj rot. Kdy je linie hotov, ihned a za nkolik let nkdo udl stylov pelez. Za pr dn je hotov cel sektor pln pardnch cest, o kterch se nm a na vyjmky me v R jen zdt. Pro ortodoxn klasiky non mra, ale vtina ostatnch lezc je rda, e m kde a co lzt a je rda, e se u toho nezabije. Je jedno, jestli to je 6a nebo 8c, kad si to svoje najde.
O tradici pi pod lnky z tradinch oblast, tohle je vpno a skalkaen. Kotli zdar.
jsem dost tolerantni ohledne delani novych cest (shora, zdola, s vrtackou ci bez), ale tento zpusob zda se mi ponekud dost konzumni az do prdele vedouci...
Tak do t prdele nelez a lez si nkde v tradicionalistickch oblastech. Nikdo t nenut jezdit 1000 km cvakat nty. Je do Walesu nebo do Norska, tam si pijde na sv.
J nejsem z principu proti dln cest z hora v oblastech bez tradice, je mi jedno jestli si nkdo ve "sv" cest d nt 2,80m nebo 3,20m od zem, jenom m tve naizovn njak u stolu vypotan vzdlenosti. Co kdy zrovna ve 2,80 nen "cvakac chyt"? Nebo co kdy tam je rozruen popraskan skla. Pro je nutn omltit ostr hrany kladivem? A to co jsem napsal o turistickm prmyslu a podivnm uvaovn oficilnch zelenejch instituc teba na Broumovsku nebo kdekoliv nem nic spolenho s bojem o Temeln (j jsem pro jadern elektrrny) ani s njakm ekologickm extrmismem (kterej mi pipad pitomej). Prost mm rd pohodu, jednoduchost a hlavn svobodu a tve m konzumovn krajiny, chamtivost a necitlivost. Howgh
sorac, ale to asi jsi uplne spravne nepochopil co jsem chtel rict. Zpusob, ze nabehne particka tri az peti maniku, zplanyruje vsechnu vegetaci kolem skaly a napraska za tyden 30-40 cest jednu vedle druhe, zprava do leva a bez premysleni o linii me prijde hodne drsne. Vzdyt tim berou moznost ostatnim se realizovat! A argument, ze tam maji skal jak nas... je mimo, neco muze zustat i pro budoucnost ne? Copak jen proto, ze mame technicke prostredky jak bouchat jednu cestu vedle druhe musime vsechno navrtat a osadit my a ted?
Ja osobne nijak nebazim po prisne tradicionalistickych oblastech, hezka linie jde udelat i shora, zalezi na pristupu autora a oblasti. Ale prudi me pristup konzumni vyroby cest popsany vyse.
Typickm pkladem takovho uspchanho vrtn shora je cesta Estakda na Srbsku. Tenkrt vyrazili progresivn hoi, e to jinak nejde pelzt a e ji navrtaj shora. Jak ekli, tak uinili. Pak ji myslm Bobul slavn pelezl RP. Po pr letech ji ovem leze kdekdo, i mne tm u prothli a je zcela zejm, e by la celkem dobe udlat i zdola, stailo jen pr let pokat.
Je fakt, e na kvalitu cesty nem zsadn vliv, jestli je dlan shora nebo zdola, a opakovam to me bt u celkem but. Jenome ti uspchan navrtvai prost vzali nkomu monost udlat v dobrm stylu pknou cestu. A tak to je mnohdy i jindy a jinde. Ne kad je jako Beat Kammerlander nebo John Bachar. Filosofie Po ns potopa bohuel pevauje.
Na rozdl od Ivanovy cesty je Estakda navrtna pmo mistrovsky. Na Srbsko trochu del odlezy a jitn pesn tam, kde ho potebuje. Jedna z nejlepch cest na Srbrn!
Ivanova je hkovaka od Kazimoura a B. Bortela z roku 1976, take nen navrtan a jitn dval sprvce skal celkem sprvn pobl pvodnch skob. Nevm, jak souvis tmatem debaty tyhle dv cesty z pln jinch period a stylovch obdob srovnvat.
Nerozum Bdo, nebo nechce rozumt?
Mj koment se POCHOPITELN NETK zmiovan oblasti, ani vtiny "jinch" vpencovch stn.
Tk se pesn a jenom toho, co autor napsal v zvru svho lnku.
Cituji:
"Borhk navc je na naem pseku vdycky dvod ke kravlu a k milionu nesmyslnejch koment. Asi vemu ru na eckej ostrov Kalymnos. Tam jsou jin stihouni ne v zaprdnejch echch."
Ne, Melloune, tob posledn dobou fakt nerozumm. Dle mho nzoru tm Papou mysl to moe etik, co vemu rozum a jsou chyt jak rdio, ani by se obtovali zjistit fakta anebo si na n alespo pokat. Ne, neekaj, nic nezjiuj a hned pranuj. To je v eskm lezen ta prav tradice. Tady se 20 let furt nco e, zdola, shora, mgo, sekn atd. a v Evrop se leze a leze. Posledn dobou je to Lezci dost vidt - focen skrz rot, udvn na Sukch - jemarj instruktor!, Jizerky apod. - jet ne se vyjd druh strana, je tam 15 koment typu - To jsou uata, Debilov,... Internet je holt rychlej tisk. Napklad Montana - kauza Sedlek tam trvala ped 6 lety pes 3 sla (6/96, 1/97, 2/97), schvln si to prolistuj, dost lid tam ze sebe udlalo voly.
No nic, pi dl o tradicch, rd si to petu.
Mimochodem Kalymnos nen jedinou oblast v ecku.Na severu peloponzu v okol Patrasu je zhruba 5-6 kvalitnch vpencovch oblast .Me se vm stt,e teba v Alepochori(makino v El chorru,Terradets v Pyrenejch)nepotkte za 3 tdny super poska v beznu ve skalch ani nohu a mstn vesniani na vs budou zrat jak na exoty. Take ei o nmcch utrcejcch eurky v nabytch kempech a hotelch a peplnen skly s pravidlama jsou relativn......kad m peci na vbr
Mimochodem Kalymnos nen jedinou oblast v ecku.Na severu peloponzu v okol Patrasu je zhruba 5-6 kvalitnch vpencovch oblast .Me se vm stt,e teba v Alepochori(makino v El chorru,Terradets v Pyrenejch)nepotkte za 3 tdny super poska v beznu ve skalch ani nohu a mstn vesniani na vs budou zrat jak na exoty. Take ei o nmcch utrcejcch eurky v nabytch kempech a hotelch a peplnen skly s pravidlama jsou relativn......kad m peci na vbr
Rozhodn se nepotm za klasika....nkolik jinch a stedomoskch oblast jsem sjel - ve sms sportovn vyborhkovan cesty. Nevm jestli byly dlny zespoda , nebo zezhora...kadopdn pokud by se u ns chovali nai lezci alespo tak jako tam, vbec bych se tchto diskus neastnil. Maj tam urit njak pravidla - a ji pro lezen i obyejnou lidskou existenci. Co se te psku - tak se v nmeckm Sasku chovaj lezci taky troku jinak ne ei na na stran hranice ( a to je to 30 km) - a to je snad taky Evropa o kter pete a po kter volte?
Bdo myslm, e tv tvrzen nen zrovna kor....
Za hranicemi se stv, e tamn mstn pravidla poruuj pevn ei. Span v NP mimo vyznaen tboit, zanechn svho hovna a odpadu doslova kdekoliv. N nhodou jsou kolem Paklanice pokutovni za span na plch atd. pevn ei...stejn jako v Dolomitech za span v klei... a to to nen asto ani otzka ekonomick...Za hranicemi je tolerovno lezen TR, ale styl kdy jeden nathne cestu a 10 dalch j peleze je vlastn pevn nm echm. Vtina cizokrajk si to sthne a vyleze poctiv....tak to prost je ...vyjmky na obou stranch jsou mon-netvrdm. A pokud potkm oralho jistie, ktermu vis na lan prvolezec m dost asto v ruce gambrinus. ei neberou pravidla prost moc vn...proto je dnes tm nemon oficiln raftovat v rakousku a mezi horskmi vdci tamt i v Itlii jsme vyhlenou nrodnost spolen s Nmci - kterch je ale 5x tolik.....
Melloune naprosto souhlasm s Bdou jak tom podal a pjde m e v posledn dob jede jen jednm smrem a to nejen Typ ale ty davy koment a pspvk v podob udvn, focen,lezen kdo jak me haha a vdy se z toho vylhne KVAK ( a kdo to napsal ""tzv.zapshl klasici""a n normln lezec..jo je to tak) a pak u ve se jen "nabonzuje na vy msta" a pak se to zave a pitom realita nen vbec tak ern jak tady pod udvte(a blbnete lidem hlavu) asi byste se mli jet podvat nkam do skal kde se leze a otevt oi a ne koukat jen zpt!!!Mrty
Toho jsem si sice neviml, ale je to jist mon.
A v m to bude?
Od okamiku, kdy obas nkdo replikuje slovy "jestli je tohle nzor veden HS...." si nkter nzory, nechvm pro sebe.
To by me fakt ty chytroline zajimalo, kam jezdis do skal a jak casto, je tu sice moznost, ze mas stesti a narazis na lezouci cleny CHS chovajici se v kontextu s pravidly, nicmene ...
Tak tu ctu nektere komentare a docela se bavim. Vyvoj takovych to oblasti krasne popsal pred par lety Filip Silhan v jedne Montane. Takze to dopadne jako vsude na jihu evropy, spousta vynytovanych cest, vycerpany potencial a po oblasti uz nestekne ani pes. Jestli po tom touzite i u nas tak asi budu muset vzit roha, a na jih evropy to urcite nebude.
Marci zdravi vsechny skalami posedle....hele,muzete mi poradit? Za 14 dn jedu na Kalymnos do skal, o nich uz toho vim dost,akurat chci si udelat vylet do Turecka a to primo do Istambulu a na reckych strankach jsem nenasla podrob. info ohledne lodi.Nemate nejakeho tipa ci hned spise odpoved na : 1. z Kosu do Istambulu - jak dlouho jede, kolik stoji listek?
Diky a horam zdar....Marci
Na webu NaVylet.cz objevte pestrou paletu turistickch cl a tip na vlet nap celou eskou republikou. Nechyb ani oblben lezeck oblasti jako esk rj s pohdkovmi skalnmi vemi i dramatick Labsk pskovce, kter lkaj dobrodruhy i horolezce z cel Evropy.