Ti dny v Civett
3.5.8.1973 SZ stna, 1250 m, Sollederova cesta VI- (Via Solleder-Lettenbauer - 7 agosto 1925 - Prima salita di Emil Solleder e Gustav Lettenbauer)
Lezen za krsnho letnho poas v 1250 m vysok stn, cestou Solleder-Lettenbauer, ve dvojkch Sylva Kysilkov Zorka Patkov, Aka Hlinkov Anika Bromov, to nemlo chybu. A na to, e v prvnm pevisu Zorka zjistila, e je krtk a nedoshne tam, kam ten zrzek doshnul, jak se o Sollederovi vyjdila Sylva. Na hlku gymnastka to dosko, to skuten doskoila. Pak nsledovaly dlouh, msty irok nebo pevisl komny. Ped tkm traversem, odkud se slann dostv hodn mimo stnu, jsme se radily. Dohodly jsme se tak, e mi holky vezmou vci. la jsem to v lezekch a bez batohu. Lano mi drhlo a tak jsem vyrobila pavouka ze skobiek a smyek, kde jsem v traverzu dobrala Aku. Orientan prvn den lezen nebylo nron stle pmo vzhru, msty star skoby. Pod snhovm polem jsme se usadily na pknou polici, chrnnou ped padajcm kamenm. Obsadily jsme bivak dvojce Ital, kter se nhle objevila pod nmi. Noc strvili nad nmi za vikou, kam si Zorka pedtm odskoila. Bylo veselo. Pivazovaly jsme se na noc. Aka si sundala helmu a najednou slyme zden pokik: Ospedale psichiatrico, quattro donne! (blzinec, tyi ensk!).
Take u pili na to, e dn mu ns nedoprovz.
Vlevo od ns lezli nai kamardi cestu Philipp-Flamm. Nocovali ve smykch a ve vlhku. Rno jsme jim zpvaly po rann koupeli, zachutn toust. Nemohli ns slyet, ta stna je ohromn. Po rnu jsme radostn vyrazily vzhru. Mly jsme dvojici za horskho vdce s klientem. Orientace ve stn je obtn a my jsme mly za to, e cestu urit zn a pln byl, e se jich budeme dret.
Realita byla jin. Shora se asto ozvalo sasso, sasso a kameny skuten padaly. ekalo se, a odlezou a nakonec jsme se vichni seli na mst, odkud nahoru vedla spra, kterou bychom se dostali z t lamastyky ven. Luigi si od ns vybral skoby a postupn jsme se po nich dostaly za nm nahoru. To u jsme vichni vdli, e lezeme mimo cestu. Na Ace pak bylo vypit tch cca 20 skob a pokud mono hned. Za celou cestu se tak nezahla.
Ostatn sestoupili kulorem o nkolik dlek lehkm ternem a nali sprvn pokraovn cesty. Ztratili jsme tm bloudnm hodn asu. Dl padalo ale u mn kamen, jak la cesta pke vzhru. Do veera jsme se dostali ped pevis s tekouc vodou. Msto pro vechny na noc nebylo a tak chlapi provedli veern koupel a zabivakovali mok nad pevisem na docela pkn lavici. My visely na smykch, nebo popojdli na jitn, skryt pod malm pevisem. Kamnky, kter brala voda, nm dlaly v noci spolenost. V dlce jsme nad rnem vidli zblesky njak mstn bouky.
Pekrsn rno s vhledem na Marmoladu a Sylviino ertovn, e tahle hora nem vrek. Jdlo nebylo, zato pit jsme nabraly podle poteby. Dlily jsme bonbny a oky. Ale lano shora bylo pjemn, a kdy jsem si na sob nechala jen fukrky a ostatn obleen, uloila pkn do igelit do bglu, no to byl pak fofr tou studenou vodou nahoru. Se slovy no narkotico mi hned dali Italov bonbn do drkotajc pusy. Jene j potebovala, aby se otoili, abych ze sebe sundala ty mokr studen hadry. Rozvzala jsem dra smyku na vazku a vyndala such vci. Dolo jim, e bude striptz a snad se moc nedvali.
Aka i Sylva pelezly v podku. Ale Zorka dostala kamenem do oblieje a mla rozbit ret. kala, e to shodilo jistc lano. Krvcelo to a chvli trvalo, ne se to uklidnilo. Luigi ji cvaknul na jejich lano a njakou dobu li spolen. S Akou jsme je sledovaly a nkdy jsme si i zkrtily cestu, kdy traverzovali a hledali kudy dl. Vem byla moc zima. Severn stny jsou i v lt studen. Zaht se lezenm nelo, pod se nkde ekalo na tandu. Skla byla rozbit. A vrchol? Pod nkde nahoe. Solleder se nezapel, jet posledn dlka jeho diretisimy byla lezeck.
Vrchol u byl vidt, kdy jsme uslyely voln shora. Luigimu piel naproti kamard a pinesl pit a jablka, alespo to jsem taky dostala ukousnout. Carlo ns vyfotil na vrcholu u ke. Fotku jsem dostala na podzim s krsnou knkou o ivot v Dolomitech. Poslaly jsme do Itlie gramodesky a knku.
zleva Sylva a Aka, dole Benigno s Luigim, za nimi Zorka a Anna
foto Carlo
My mly v plnu sestupovat klasicky na tboit pod Civettou. Jene oni se chtli najst na chat Rifuggio Soninno al Coldai (2135 m n.m.) a odtud pak pdit dol do prce. Sestup s nimi jsme snad moc nezdrovaly, msty se lo pes snhov pole a chata byla asi hodinu cesty od naich stan u Rifuggio Tissi. Do chaty se lo v ponokch a to byl problm. Druh den vstupu - po rnu, dostala jsem rnu njakm kamenem do nrtu. Aka vymakala z obvazu vodu a hbit mi na terase zavzala nohu, kter zase krvcela. Zato jsem mla v batohu such ponoky, ktermi jsem to pkn pikryla.
Vchzely jsme s smvem na rtech do dve a provzeli ns okovan divci. Tak jsme se zapsaly do knihy, aby byla njak zvst o tom, e echoslovaky pelezly Italkm Solledera. Sotva jsme dosedly, u tu byly pln sklenky. Sylva byla rychl jak jetrka. Luigimu pinesli pagety s omkou a sotva se tal dotknul stolu, bleskurychle si ho pisunula a zaala jst jak o zvod. Zorce u dal Benigno tal dobrovoln. Chata vala smchy a i my jsme dostaly hned pln tale. Penze jsme nemly, ty byly ve stanu, nepotaly jsme s chatou. Slavilo se a do tmy.
Pak jsme se vydaly do tbora. Zorka pod vymlela nbliky a tak se Sylva natvala a odela do tmy po pin. ly jsme po pin a msc svtil z jasn oblohy. Pod jsem mla ze a voda nebyla k mn. Zkolabovala jsem pod tborem. Zorka bela do tbora, kde udlala poplach, e nm chyb Sylva a e Anika le na cest. J se vzpamatovala a za pr minut la nahoru. Kletr mi vynesla Zorka. I Sylva se nhle objevila a tak jsme zalezly do stan. Dr. Cicvrek mi pinesl glukzu a pit a typnul to na hypoglykemick ok. No sp hodn vna a mlo vody. Za pr dn odpoledne pila bouka a my se dvali do stny Civetty, kterou ltaly obrovsk kameny a letla spousta vody. Jojo, Italky, ty tu podvanou asi vidly. Sylva svmi zkuenostmi a nadhledem nm vem dvala slu a klid. Ty ti dny stly zato. Dky Sylvo, Zorko, Ako a dky i Luigi, Benigno ani ty jsi partu nepodtrhl.
Dal odkazy:
kniha ivot na houpace, Paty Zoranov, 2010