Čím sa líšia jedny preteky od druhých? Stenou? Bouldrami? Ľuďmi? Atmosférou? Polohou? Asi tým všetkým, ale čo predurčí jedny na to aby sa stali kultovým a masovým podujatím? To naozaj neviem. Isté je však jedno, že z Vertigo Open sa stal za dva roky fenomén, porovnateľný v našich podmienkach so susedným Mejcupom.

Online registrácia napovedala už veľmi skoro, že tento ročník bude rekordný. Pri prepise štartovky o polnoci z piatka na sobotu bolo registrovaných neuveriteľných 185 ľudí. Ráno sa nakoniec dostavilo „len“ 126 a ako sme sa dozvedali časom, niektorí prihlásení neprišli práve preto, že sa zľakli vysokého čísla a tlačenice pod bouldrami. Pre týchto len stručný odkaz: Zaváhali ste!

Pre tých, čo nevymäkli bolo pripravených 36 rôzne ťažkých skvostov a 2 žolíky – jeden pre mužov v podobe highballu a jeden pre ženy v podobe nízkeho traverzu po ničom. Bouldre síce boli označené v 5 farbách v určitej obtiažnostnej postupnosti, tento rok táto postupnosť však nebola zverejnená a tak si oveľa viac ľudí siahlo aj na výzvovejšie problémy a mnohým sa podarilo niektorým z ťažších bouldríkov vykročiť aj zo svojej pomyselnej výkonnostnej kategórie.

Na kvalifikáciu bolo vyčlenených 5 hodín a majoritná časť bouldristov všetkých vekových vrstiev a pohlaví bojovala až do samého konca. Jediný komu sa však podarilo vyliezť všetkých 36 bouldrov a nakoniec aj žolíka bol Peťo „Kraken“ Dolžaj. Väčšine ostatných borcov chýbala buď najťažšia 29ina alebo druhá najťažšia 13ka. Aj keď Kraken žolíka nakoniec, po asi 15 pokusoch a pádoch spod TOPu vyliezol, finančnú prémiu mu vyfúkol Ondro „Humpi“ Švub hneď v úvodnej polhodinke, kedy ešte čerstvý vybúchal jokera tretím pokusom. Len informatívne, pre tých čo si toto divadielko nechali ujsť, TOP žolíka bol asi vo výške 7metrov, na úrovni 4 istenia napravo od centrálneho previsu a ako to už býva, chlieb sa lámal v posledných 3 krokoch.

Kvalifikácia ináč masaker ako má byť, takže, kto sa zúčastnil, tak sa na bouldrovke nejaký ten deň asi ešte neukáže. Väčšina bouldrov ale z pretekov zostala, tak kto má chuť si doskúšať čo mu na pretekoch nešlo, prípadne si dať súkromné preteky, lebo cez víkend vymäkol, máte možnosť.

Po kvalifikácii nasledovala 2 a pol hodinová pauzička, počas ktorej sa prestavovala stena na finále a v ktorej sme zvádzali neúprosný boj s tabuľkou a 126 papiermi plnými dát. Tu už začala panovať mierna nervozita, lebo sa už každý tešil na afterpárty, tak už aby začalo to finále, vyhral kto má vyhrať a hupslo sa na poriadnu zábavu do caféčka. Tak sa aj stalo, že začiatok finále sprevádzal mierny chaos, kedy sa ešte doopravovávali výsledky z kvalifikácie a hlavne mená okolo zlomovej finálovej čiary sa pár krát pomenili. Prvý finálový boulder bol preto len akýmsi „rozlezením sa pred zvyšnými štyrmi a nebol do konečných výsledkov zarátaný. Zvyšok finále už prebiehal hladko aj keď dlho, nakoľko na systém akým sa lezie Svetový pohár, boli bouldre trošku priťažké, obzvlášť s prihliadnutím na doobedné „rozliezanie“ sa. Tohoročné nedostatky boli zapísané do kroniky a do budúceho ročníka ich dúfam eliminujeme.

Z finálového boja nakoniec vyšiel víťazne Dave Šatánek z Metropolu Košice sponzorovaný Alphasportom Mammut, ktorému sadli posledné 3 bouldre a tak sa dostal pred Jura Ravasa z Urban Apes a českého borca Jirousa Přibila, ktorý pláca za AIX. U báb toho napätia toľko nebolo, finálové silové bouldre prebaletila poväčšine len Věrka Kostruhová sonzorovaná výrobcom chytov Pilka – KAMENY. Druhá bola s odstupom 2 TOPov Petra Růžičková a tretia Karolína Nevělíková z Palašského věšáku. Ostatné baby sa na TOP vo finále bohužial nesiahli.
Finále sa nakoniec pretiahlo o hodinku, do deviatej, a tak bolo čo dobiehať. V Café Stena bolo prvých „rozjazdových“ 100 pív zadarmo, čo nakoplo atmosféru do správneho štádia a úrovne, kde zostala až do skorých ranných hodín.

Hold, ďalšia veľká akcia je za nami, za organizátorský tím dúfam, že sa zúčastneným páčila a že budúci rok ju dokážeme vyšperkovať do dokonalosti. Zostáva mi preto už len poďakovať staviteľom bouldrov, Zuzke Plškovej a Jokovi Kunošovi, s ktorými som pri ladení a stavaní strávil fyzicky náročný týždeň, Peťovi Púčikovi za chopenie sa komentátorského žezla a pomoc s organizáciou afterparty, Domči Kováčikovej za skvelé bagety a trpezlivosť za pultom, hlavným organizátorom Katke Fickuliakovej a Rasťovi Šulíkovi za vôľu, energiu, čas a peniaze, ktoré tejto akcii obetovali, Romanovi Hrušovskému a ochotnému personálu Café Stena, Renči, Humpimu a Sandre za pomoc pri nahadzovaní výsledkov z kvalifikácie a samozrejme sponzorom, ktorý nám pomohli odmeniť tých najlepších, menovite: