Je to měsíc, co ukončili Mišo Sabovčík a Adam Kadlečík zimní přechod hřebene Tater, mezitím jsme je trochu vyzpovídali.

Na rozjezd. Odkud s Adamem pocházíte a jak jste se dali dohromady?
Mišo: Ja som zo Spišskej Novej Vsi a Adam je z Hlohovca. Stretli sme sa v zime na Chate pri Zelenom plese asi tri roky dozadu. Poväčšine sme doteraz spolu liezli iba vo Vysokých Tatrách a na nejakých skalkách, ale postupom času sme si veľmi dobre kamarátsky sadli.

Jak dlouho lezete v Tatrách?
Michal: Mne teraz tomu bude piaty rok.
Adam: Ja som z lezením začal dosť neskoro až v 19 rokoch. A v Tatrách asi v 22, takže štvrtý.

Máte za sebou už nějaké větší (společné) podniky, nebo je přechod vaším vstupem na horolezecké jeviště?
Michal: Spoločne s  Adamom  je toto náš prvý väčší podnik. Doteraz to boli max. nejaké cesty v Tatrách a pekný výkon bol túto zimu Centrálny ľad v Galérii Gánku.
Adam: Spoločne sme otvorili pár hákovačiek v Tatrách. Ale toto je asi naša najlepšia akcia.

Konečně k přechodu hřebene. Čí to byl nápad a jak dlouho jste se na akci těšili a připravovali?
Michal: Bol to môj nápad, už asi odkedy som začal v liezť v Tatrách mi to vŕtalo v hlave. Najprv som dal neúspešný letný pokus, potom spoločný zimný (iba Vysokých Tatier) a teraz do tretice sa to podarilo takto. Hlavný hrebeň Tatier je krásna a neskutočne logická línia.
Adam: Spločne sme to skúšali tušim dva roky dozadu v zime. Taký zoznamovací pokus.

Znáte někoho, kdo se o hřeben nebo část pokoušel, nebo jak jste zjišťovali informace?
Michal: Niečo som našiel na webe od Libora Hrozu, ktorý zavesil info o Pavlovi Pochylom a taktiež som si preštudoval sprievodcu Vysokých Tatier od Arna Puškáša, alebo aj Vlado Plulík zanechal pekné informácie.

Nějaké základní informace: Kdy jste vyrazili, co jste zhruba táhli na hrbu, kudy, kolik, jak dlouho a kam jste vlastně šli, lezli?
Michal: Vyrazili sme 28.2.2013 z Hutnianského sedla spolu s Gabom Čmárikom (on nás po piatich dňoch opustil pre zdravotné problémy, z jeho odchodu sme boli dosť smutný, v trojke to bolo veselšie). Každý sme mali po 25 kg. Kompletné lezecké vybavenie, stan, spacáky, oblečenie, strava a plyn na 12 dní.

Naš plán bol prejsť celý Tatranský masív (Západné, Vysoké a Belianské Tatry). Začali sme od Hutnianského sedla (Biela skala horáreň) až po horáreň na začiatku Javorovej doliny za 15 dní. Pochylý šiel Belianské Tatry opačne – on končil na chate Plesnivec. Nám to prišlo takto logickejšie. Celé je to  dlhé 82 kilometrov s prevýšením 22 100 metrov (hore a dole) a prechádza sa cez 130 vrcholov. Lezenie je tam náročné hlavne na psychiku a celkom dosť vyrovnané hlavne v prvej polovici Vysokých Tatier. Nakoniec v Belianských Tatrách nás poriadne preverila víchrica a lavíny, kde šlo doslova o život.
Adam: Váhu batohov sme najskôr naivne odhadovali na 17 kg. No velmi skoro sme sa z toho zobudili:)

Co jste celou dobu jedli?
Michal: Jedli sme dehydrovanú stravu MOUNTAIN HOUSE sponzorsky nám ju dodala vaša firma VERTICAL TRADE s.r.o. , taktiež klobásky, salámu, sladkosti, cukríky, oriešky a do vody rôzne šumienky.
Adam: Pri tej strave sme riadne pochudli. Mišo zhodil 7 kg. Ja asi 6 kg. Je to dobra odtučnovacia kúra...

Jaké to vlastně bylo? Nahoru, dolů, nahoru, dolů, nahoru, dolů, nebo jak by jste popsali průběh?
Michal: :) asi tak, aj keď niekedy to najhoršie bolo prejsť cez vodorovné hrebene a vežičky. Pri tom rôznorodom lezení a chodení deň zbehol neskutočne rýchlo, vždy sme sa tešili na teplú večeru, na nejaké počítanie v pánskom časopise. Neskôr, keď naše spacáky boli mokré, tak sme sa už ani na večer netešili. Skôr na ráno, nech už konečne fičíme ďalej.
Adam: Práveže to bolo stále iné. Nebolo to až take stereotypné. Teren sa často menil, takže nas to celkom bavilo. A dni nám ubiehali velmi rýchlo. Na nudu nebol čas :)

Co bylo na přechodu nejtěžší a kde jste se zdrželi nejdéle?
Michal: Najťažšie – hlavne na psychiku boli úseky Mengusovských štítov, úsek medzi Kačacím a Batizovským štítom, Snehový hrebeň. Technicky najťažšie miesto bola Tileho hrana na Východný železný štít (keďže sme nemali materiál na hákovanie tak sme v nej vyliezli voľne logický variant s napojením do cesty Kyvala-Zeitler za 6). Celkovo je celý hrebeň Vysokých Tatier náročný na lezenie a psychiku.
Adam: Celkom ťažké bolo vyliezť z Vyšného Žabieho sedla a Tileho hrana – tuším na tychto dvoch miestach sme tahali batohy. Inak bol cely hrebeň dosť vyrovnané lezenie.

Co vás cestou překvapilo a co si myslíte, že jste měli zvládnuté nejlíp? Co už by jste neudělali a co líp?
Michal: Prekvapili nás niektoré úseky hrebeňa, na ktorých sme sa museli pohybovať doslova po centimetroch. Nadávali sme, že prečo sme si niektoré ťažké úseky neprešli predom, alebo nenaštudovali. Potom by to nebolo také dobrodružné :) . Nič by som nezlepšoval, všetko bolo na 100%.
Adam: Hej, tá dobrodružnosť bola pre nás najhlavnejšia. Inak až na par maličností nam asi všetko fungovalo nad očakávania. Takže by som nemenil asi nič. Akurat to počasie mohlo byt troška lepšie.

Když se zamyslíte nad nedávno prolezenými dny, byl váš konečný úspěch víc dílem zkušeností a fyzičky, nebo štestí? (Počasí a pod.)
Michal: Zahrnuté je tam určite všetko, keďže sa po horách pohybujeme často. No to štastie víťazí.
Adam: Asi kombinácia všetkých možných faktorov nam to dovolila nejak prejisť. Jasné, štastie je pri takych podnikoch asi velmi dôležité.

Měli jste spolu domluvené, za jakých okolností by jste sešli z hřebene? Nastala pak taková chvíle, že už si třeba jeden z vás říkal, končím, už chci pryč?
Michal: Predom sme nemali nič dohodnuté, ani sme nič predom neplánovali. Taký pohodový voľný punk štýl jazdy. Krízy sme si prekvapivo menili a dokázali sme takto jeden druhého povzbudzovať počas celej doby. Stalo sa, že sme sa aj pohádali, no dobré kamarátsvo taká hádka len tak nerozhádže.
Adam: Nie dohodnuté sme nemali nič. Krizy boli ale ako povedal Michal nejak sme to spoločne prepružili.

Nakonec se vam to povedlo. S kým jste oslavovali po akci?
Michal: S našimi kámošmi s ktorými sme boli počas celého prechodu v kontakte. Týmto sa im chcem veľmi poďakovať: Lydka Richnavská, Braňo Vaňko, Martin Mišenda, Lukáš Meňhart s kolegom (Odviezli nás na štart, znášali nám dole nepotrebný materiál, odpad, informovali našich blízkych, okamžite vyštartovali za Gabom, keď schádzal dole atď...). Taktiež ďakujeme Pavlovi Barabášovi, Igorovi Papovi, Alene Koščovej, Tonovi Sedlákovi, ktorí všetko dokumentovali a Pavol o tomto prechode pripraví film. Párty bola perfektná. Veľa jedla od Blažky Sedlákovej. Zniesli sme toho dosť... :)
Adam: Párty bola perfektná. Oslavovali sme so super lidmi, ktorým sme nesmierne zaviazaní.

Dáte si to někdy znovu (třeba obráceně), nebo kam
by jste chtěli příště, spolu, nebo zvlášť?
Michal: Znovu :), to určite nie. Obrátené to nemá zmysel, preto sa začína v Západných Tatrách, aby nám viac jedla a plynu ubudlo z batahov na chodeckom teréne. Západné Tatry trvajú štyri dni a Belianské iba jeden. Vo Vysokých Tatrách liezť s tak ťažkými batohmi sa nedá. Momentálne sa najviac tešíme na teplé a vyhriaté skalky.
Adam: Znovu u mňa určite nehrozí, nevidím v tom zmysel. Tie skalky su pre mna teraz asi priorita :)

V Tatrách se letos podařily i jiné zajímavé podniky. Je letos dobrá Tatranská sezóna, nebo že by začátek nějakých dalších větších přelezů?
Michal: Myslím, že taká priemerná sezóna poznačená smrťou Dina Kuráňa. Poliezli sa aj nejaké zaujímavosti. No ja nie som až taký odborník.
Adam: Tatry nam poskytujú este vela projektov. Sezóna bola asi porovnatelna s tou minulou, cize relativne dobra. Dino nam bude všetkým chýbať.

Když se podíváme na úspěšnost dosavadních kompletních přechodů hřebenu Tater, řekli by jste, že se něco mění - zlepšuje se vybavení nebo příprava, že v příštích letech přibude horolezců, kteří Tatry přejdou?
A bude vůbec u dalších horolezců zájem o absolvování takového přechodu a tenhle typ lezení?
Některé horolezce lákají spíše nové výzvy než opakování, nebo je ještě šance něco zlepšit? Rychlost, jít to naopak, sólo apod.?
Michal: My sme mali vybavenie na špičkovej úrovni a určite to veľmi pomohlo. Len tá psychická náročnosť prechodu bola najväčším problémom, ktorá sa len tak ľahko nedá nacvičiť. Neviem či o to bude záujem, je to riadny masochizmus :). Je tam šanca čo zlepšovať. My sme museli kvôli počasiu a aktuálnym problémom obísť tri zanedbateľné úseky hrebeňa. Najväčším problémom sú zanedbateľné vežičky a spojovacie  hrebene. Vrcholy máme všetky, no stále nemáme ten 100% matematický hrebeň. Podľa info napr. Pochylý značné časti hrebeňa obchádzal, ktoré sú podľa mňa to najnáročnejšie. Naj by to bolo ísť sólo, nonstop, 100% matematický hrebeň, čo najrýchlejšie a bez jedla :). Vo dvojici/trojici je to zábavnejšie.
Adam: Je tu co zlepšovať, asi hlavne čas prechodu – čo je ale vo velkej miere závislo od podmienok a počasia. Takže to určte môže byť pre niekoho výzva.

Díky za rozhovor


foto Pavol Barabáš

foto Pavol Barabáš

foto Pavol Barabáš


Michal Sabovčík
Adam Kadlečík
SHS JAMES, ClimBeer team

Za to najkvalitnejšie oblečenie a vybavenie ďakujeme týmto ľuďom, firmám a značkám
VERTICAL TRADE s.r.o. - PETZL, MSR, MOUNTAIN HOUSE, PLATYPUS, THERMAREST
Peter Valušiak OUTDOORGUIDE -  ARC´TERYX
Ján Bendík – BENESPORT
Anton Dobeš – TRANGO Invest, s.r.o.

Odkazy:
Fotogalerie a informace - K2studio.sk
Rozhovor na Climb.sk