Pravidelne sa na lezeckých servroch a diskusiách pod článkami dozvedám, že som ten, ktorého nemáte radi. Som ten ktorý začal liezť (a celkovo športovať) už takpovediac po funuse 28-ročný. Časovo zapadám do obdobia „lezeckého boomu“- takže som ešte aj mainstream. 7-mičky ak aj niekedy padnú, tak len veľmi cez bolesť - čiže ani o výkonoch to nebude. V zime chodím vraj na tú najhoršiu stenu v Holešovicích a aj to väčšinou po večeroch, lebo som som zamestnaný - sedavo. Stravu nedelím, po tréningu pivko špek, ako som niekde čítal, lezec z dolných priečok hitparád.
Našťastie sú tu tí, ktorým môj progres nie je ľahostajný. Plavčíci!
Tento pre mňa veľmi zvláštny druh lezcov je charakteristický tým, že lezenie preňho znamená o dosť viac, ako pre mňa, ktorý ho mám iba rád. Plavčík mu venuje veľa svojej energie a cíti potrebu dávať mi to najavo. Plavčík má tak isto problém z pochopením neplavčíkov - turistov, ferratistov, ale aj lezcov ktorý lezenie berú iba ako doplnkovú stravu ich životnej cesty.
Ako spoznáte plavčíka? Odpozoroval som niekoľko základných čŕt:
Plavčík je skúseý, takže humor a to hlavne na jeho adresu nie je nikdy na mieste!
Plavčík ťa bez tvojej prosby upozorní na chyby a svoj príhovor začína otázkou: „Chlapci! Čo lezete?“, alebo vetou: „Chlapci! Nechcem vám do toho kecať, ale....“.
Ak naopak poprosíš plavčíka o radu, je skúpy na slovo a tvári sa veľmi nedostupne.
V horách cíti potrebu tlačiť sa pred teba. Ak ide o plavčíka veterána, alebo vodcu veteránov, cíti potrebu nepustiť ťa pred seba.
Prosím a ďakujem v metodických príručkách nenašiel.
Plavčík dbá na značku svojho oblečenia.
A plavčík vždy vidí čo lezieš!
Tento zvláštny druh "majiteľov hôr" mi už neraz dal prísnym napomenutím najavo, kto som a kam patrím. Musím povedať, že v období keď som horských plavčíkov iba spoznával vyvolávali vo mne veľmi nepríjemné pocity, hraničiace až s antipatiou. Ale potom mi to došlo. Ono je to niečo ako ich prijímací pohovor. Vždy keď im vysvetlím čo si o nich myslím, stávam sa viac a viac jedným z nich.
Chcel by som sa vám preto, plavčíci moji, takto verejne poďakovať, za vašu horlivú buzeráciu. Mám vás rád, veľa ste ma naučili a ten faker za vaším chrbtom, ten vám už proste vždy bude patriť :)