Už v sobotu skoro ráno to vyzeralo na skvelý deň. Po dvoch týždňoch príprav zostávalo už len postaviť hangár a počkať na borcov z blízkeho a ďalekého okolia, ktorí určite celú noc brúsili hroty na zbraniach.
Nápad vydat tento seriál knižně byl naplněn. Počáteční bláhová myšlenka se již několik týdnů potuluje distribučními kanály a je listována přinejmenším mýma rukama. Emoce rozjitřené jejím křtem za přítomnosti kmotra mistra Arnolda již trochu opadly, a tak přichází na řadu úvaha, co dál se seriálem.
Jak už se stalo tradicí, poslední listopadový víkend zaplnili hlavní sál Národního domu na Smíchově fandové alpinismu. Jejich zrak se upnul na velkoplošné plátno, které záhy ožilo barvami vysokých hor z celého světa.
Od pitky v tašovské nálevně uběhly už tři roky. Platforma Zakuklený ustašovec se proto rozhodla, že je na čase znova uspořádat nějakou nestandardní akcičku.
Zakladatel lezeckého stylu RP Kurt Albert z německé Frankenjury patřil asi k největším lákadlům pro skalní lezce na víkendovém Festivalu alpinismu na Smíchově v Praze. Z alpinistů pak přijeli mj. Hans Kammerlander, Peter Habeler nebo Kurt Diemberger.
Už v sobotu skoro ráno to vyzeralo na skvelý deň. Po dvoch týždňoch príprav zostávalo už len postaviť hangár a počkať na borcov z blízkeho a ďalekého okolia, ktorí určite celú noc brúsili hroty na zbraniach.
Okrem nás ich vítalo aj slnko, ktoré dodávalo mrazivému ránu prísľub pekného dňa. Okolo desiatej už všetci netrpezlivo postávali pod vežou a obzerali a špekulovali čo pre nich vymysleli Andy s Grajcom a Zobanom. Tí si na nich prichystali po dve, veľmi pekné, dlhé a vyrovnané cesty kde si tento rok zaliezli naozaj všetci a kde sa rozhodovalo o postupe do finále až niekoľko metrov pod topom. Ďuri Švingál bol po výhre na MČR v Prahe minulý týždeň jeden z najväčších favoritov spolu s Trenčanom Gabom „G5“ Čmárikom, prvým Majstrom Slovenska, víťazom minulých dvoch Drytooling Cupov a tohoročný víťaz Krokodíl Cupu v Trenčíne. Oba topi mohli vidieť diváci iba v podaní Ďuriho Švingála, ktorý ako jediný vyliezol prvú kvalifikačnú cestu. S druhou si poradili aj Pepo Leško, Stano „Kvak“ Hovanec, Janko „Šofo“ Šofránko, Vilis Šujan, Dušan Botta, Jirka Pelikán a Gabo Čmárik, ktorí nakoniec spolu s Radkom „Zobanom“ Lienertom tvorili finálovú deviatku.
Ženská kvalifikácia nebolo o nič menej napínavá. V pre tento šport pomerne hojnej účasti si do nástupového kmeňa zaseklo zbrane 9 žien, väčšina z nich už známych tvárí zo Slovenského pohára v športovom lezení alebo minulých ročníkov Drytooling Cupu. Po tom čo sa baby rozliezli v prvej ľahšej ceste ktorú väčšina z nich topla sa pekne rozradili v druhej, ťažšej a previsnutejšej. Túto už zakončili v poslednej diere a expreske len Domča Kováčiková a Lucka Hrozová. Domácej Mati Ballovej chýbali ešte tri body. Po skončení kvalifikácie bola dvojhodinová prestávka ktorá jednak slúžila na doladenie finálových ciest a určite aj pretekárom dobre padlo, že sa môžu pred finále pokojne najesť, rozmraziť sa v Auparku a prípadne využiť voľný čas na vianočné nákupy.
O piatej začalo pekne nasvietené finále žien. Okrem skvelých výkonov našich snehových kráľovien vytvorili veľmi príjemnú atmosféru aj diváci, z ktorých mnohý boli náhodný nakupujúci z Auparku. Dynamickosť a adrenalínový charakter disciplíny a bojovnosť finalistiek primäla obecenstvo do varu. Z napínavého súboja šiestich finalistiek sa najvyššie dosekala Lucka Hrozová z Prahy ktorá sa tak stal nie len minulotýždňovou majsterkou Českej Republiky ale aj majsterkou Slovenska. Druhá sa už tradične umiestnila Maťa Ballová z Aupeak teamu Bratislava a tretia skončila Eva Milovská z Trenčína aj napriek zranenej ruke z druhej semifinálovej cesty.
Domča Kováčiková, ktorá postupovala do finále z prvého miesta skončila po dramatickom páde štvrtá. Krátko po odlezení poslednej ženy nastúpili na scénu ľadoborci. Finálovka mužov bola zameraná rovnako na techniku ako aj na vytrvalosť a tiahla sa cez väčšinu profilov. Novinkou tohto ročníka bolo použitie dvoch lán od firmy Tendon pri lezení finálovej cesty aby sa pre jej dĺžku minimalizovalo trenie. Cesta viedla cez úvodný sekací kmeň cez mierne previsnutú stienku na visiaci strom, stropom do najprevisnutejšieho profilu, ktorým sa vyliezalo na hranu vrchného stropu zakončenej zvislou kládou od ktorej viedla vodorovná „paragánovacia“ doska v ktorej poslednej diere bol top. Proste šialene dlhá cesta! Radek Lienert zvaný tiež Zoban odštartoval finálovú deviatku a za skandovania, hluku rapkáča, veľkého zvona a akčnej hudby predviedli finalisti svoje umenie a až na nešťastné pády Jirka Pelikána a Pepa Leška sa väčšinou padalo kvôli betónovo tvrdým bandaskám.
Okrem brilantného rýchlo-prelezu a jediného topu v podaní Ďuriho Švingála sa podarilo dostať divákov do tranzu aj Vilisovi Šujanovi za jeho metodicky bezchybné zato trochu vyčerpávajúce cvakanie, Gabovi „G5“ Čmárikovi za prvé dosiahnutie „paragánovej dosky“, Jankovi „Šofovi“ Šofránkovi za nevídanú exhibíciu kedy takmer doliezol cestu len z jednou zbraňou potom ako mu jedna padla v zvislej kláde a Stanovi „Kvakovi“ Hovancovi, ktorý ako obvykle využil na lezenie celý časový limit (15minút) a v 14 minúte a 55 sekunde vypadol z predposlednej diery a skončil druhý. Prekvapením tohto ročníka bolo Zobanove šieste miesto, ktorým zaskočil organizátorov, ktorí mu po uplynulých štyroch ročníkoch kedy skončil vždy štvrtý, rovno vypísali diplom. Konečné poradie sa teda ustálilo na: víťaz Ďuri Švingál z ABC Bratislava sponzorovaný Hudy Športom, druhý Stano „Kvak“ Hovanec z Baníku Karviná, tretí Gabo „G5“ Čmárik z Jamesu Trenčín v tesnom závese za nimi Šofo z HK Manín Považská Bystrica a Gabov klubový kolega Vilis. Takmer nakoniec by som chcel poďakovať hlavnému sponzorovi, výrobcovi lán Tendon ktorý okrem cien pre výťazov a lán použitých na pretekoch do veľkej miery prispel aj na nákup nového materiálu ktorý prispel k vydareným a atraktívnym tratiam. Poďakovať sa chcem aj ďalším sponzorom, obchodu Outdoorer sport v Auparku a značke Petzl- Charlet moser a jej distribútorovi v Čechách obchodu Vertical sport. Na záver hlavne pre tých čo odišli pred tým ako sme stihli zapiť víťazov, afterparty prebehla v klubovej atmosfére v Machnáči za hojnej účasti R. Jelínka;-)
je vidÄ›t, Ĺľe jsi opravdovfd Ĺľenskfd folrbal nevidÄ›l. akore1t tu ple1ce1š blbosti.ProtoĹľe kdybys vidÄ›l tĹ™eba hru Ĺ ve9dek, nemohl bys to generalizovat na celfd Ĺľenskfd flrobal. Od vyspÄ›losti šve9dskfdch hre1ÄŤek (a bylo to vidÄ›t i na EC, ale take9 na mnoha akcedcj jiĹľ pĹ™ed lety) by se mohly pĹ™iuÄŤit lecktere9 muĹľske9 tfdmy.Ze1kladned rozdedl je zejme9na v tom, Ĺľe hrajed odve1ĹľnÄ› a ne pĹ™ipos*anÄ›, jak preferujed mnozed ÄŤešted trene9Ĺ™i. PusĹĄte si ze1znam a podedvejte se, jak se cele1, zdĹŻrazĹ?uji CELc1, pÄ›tice Ĺ ve9dek chove1 jiĹľ od rozehre1vky soupeĹ™e, tj. kdyĹľ soupeĹ™ me1 medÄŤek jasnÄ› pod kontrolou a snaĹľed se najedt rozehre1vku.SamozĹ™ejmÄ› k tomu potĹ™ebujete pÄ›t aktivnedch a zdatnfdch hre1ÄŤĹŻ/hre1ÄŤek na hĹ™išti, ale to se kaĹľdfd mused nauÄŤit. PĹ™ipos*anou hrou se nenauÄŤed nikdo nic.Ale zpÄ›t k ze1kladnedmu te9matu. Na Ĺľesnkfd folrbal se pĹ™edštÄ› zase re1 podedve1m! Ale pĹ™edevšedm na ten Ĺ ve9dskfd. AĹľ se za dva roky pojedu podedvat na MS, ktere9 budeme medt nÄ›kde tady u nosu, tak ÄŚeške1m budu rozhodnÄ› fandit, ale pokochat se pĹŻjdu pĹ™edevšedm na hru šve9dskou. tedy pĹ™edpokle1de1m, Ĺľe Ĺ ve9dky z niÄŤeho nic nepĹ™estanou hre1t skvÄ›lou hru