Na slovenských lezeckých webech nedávno proběhla zpráva o přelezu Lenky Mičicové Velkého Harembeba 8b+ ve Višňovém. Uf - teda další krutý zářez od této silné lezkyně, která neustále posunuje slovenské ženské sportovní lezení kupředu a laťku drží opravdu vysoko.

Díky moc, že jsi souhlasila s rozhovorem. Ještě jednou gratuluju k Velkému Haremhebovi. Na climb.sk píšou, že jsi ho přelezla celkem rychle, přižemž například Pen Šindel na Lezci psal, že je to hodně přísné 8b+, spíš c. Jak teda rychle jsi cestu vylezla?

Potešenie na mojej strane:) Haremheba som vyliezla naozaj rýchlo, cca 2,5 týždňa. Pokukovala  som po tejto  linke už v minulom roku, keď ju liezol Pen, ale zdala sa mi dosť ťažká. Tak ma nejak napadlo skúsiť to vyliezť v tomto roku, tak som skúsila a vyliezla.


Lenka Mičicová - Velký Haremheb 8b+
foto by Michal Fredy Brun

Ve Višni jsem byla jednou a pamatuju si, že jsou cesty hodně převislé, vytrvalostní a na závěr se to vždy položí. Jakého charakteru je Velký Harembeb a kde jsou v této cestě obtíže?

Haremheb je super cesta, lebo je tam z každého rožka troška. Začiatok je bouldrový s nepríjemným krokom, potom nasleduje pasáž po „dobrých chytoch”, naliezaš do previsu, kde
sú také silové pučivé kroky, v celku dardozne  ťahy, ktoré mne ale sedia a mám také lezenie rada.
Prekulíš sa cez hranku :) do kolmejšieho. Výlez je po malých lištách ešte s takým fajn krokom na záver a po celej ceste  je to už dosť náročné udržať.
Dolez je už v celku easy, ale koncentrácia na max, aby si po celom dachu nepadol ešte v 7čkovom doleze. Dá sa tu padnúť na viacerých miestach. Ťažko mi hodnotiť.  Mne robil najväčší problém krok na začiatku , kde je malý bouldrík do lišty, inak mi cesta v celku sadla. Bola už len otázka to spojiť a doliezť. Cesta má cca 55krokov.

Velký Haremheb, Khumm Ombo…jaké asociace měl asi Ziko v hlavě při dělaní těchto cest. Máš tušení? Egyptský chrám… Jen mě pak matou ty zvířata….
Aké asociácie  bežali Zikovi v hlave, keď ešte aktívne pôsobil, to si netrúfnem odhadnúť:), asi prudko hlboké. Každopádne škoda, že už aktívne neprispieva do tých našich lezeckých žurnálov. Pod  skalami stále kolujú tie jeho výroky z časákov a veľa ľudí sa k týmto článkom rado vracia. Bola to zábava.

Taková ošemetná otázka: Ve Višňovém je většina cest umělých, což je lezcům někdy dost trnem v oku, jak se k tomu stavíš ty? Co pro tebe Višňové znamená?
Pre mňa Višňové znamená oblasť, ktorá je hlavne blízko môjho pôsobenia a mam to z práce kúsok pod skaly. Takže ako patriot na Višňové nedám dopustiť. Nie som síce typicky scestovaný lezec, ale nejaké tie  oblasti som navštívila, no sekance sú všade.  A koľko ľudí tam rado chodí. Napr. len také Arco, či Misa peč, tiež je tam kopec sekaníc. Ja takéto cesty nezatracujem. A už vôbec nie Višňové, nakoľko je to jedna z mála športových oblasti, kde môže človek liezť aspoň podobné cesty, previsnuté, silovejšieho charakteru. A i vo Višňovom je niekoľko veľmi krásnych ciest. Ale zasa každému podľa gusta. Nemáme tu oblasti ako sú napr. V Spaine, kde je pomaly v každej dedine super športová oblasť.  Takže som vďačná, že tu Višňové máme.

Ve Višni už jsi vylezla v roce 2009 Pantera 8b+, která ti přišla těžší?
Podľa rýchlosti prelezu poviem, že ťažší bol Panter. Sú to ale úplne odlišné cesty. Panter je veľmi silový. Haremheb je položenejší, proste iný, ale cesta super. Dlhá a poctivá. Takže tažší asi panter.

Ještě jsem něco zaslechla, že ve Višni máš daleko větší cíl? Jak to s ním vypadá nebo je to pssst?
Keď sa zadarí, tak napíšem:) 

Tvé první 8b byl Mrtvašski ples v Ospu, pak Lahko Noč Irena 8b v Ospu. Vypadá to, že ti sedí převislé silově vytrvalostní cesty. 
Áno, mam rada cesty takého typu, sedia mi viac, ako kolmičky. 

V jednom rozhovoru jsem se dočetla, že ti s tréninkem pomáhá Alexandra Taistra. Stále s ní spolupracuješ? Jaké cenné rady a postřehy jsi od ní získala?
S Olou už moc nespolupracujem, nakoľko Ola už posobí viacmenej vonka. V tom období chodievala  často do Višňového, tiež trénovať do Žiliny, kde sme spolu aj pôsobili, no momentálne  väčšiu časť  z roka trávi na skalách  v Spaine, či France . Sem tam sme v kontakte po majlu.  Určite mi poradila s niektorými vecami v tréningu, ale hlavne sme boli super kamošky na skalách a to mi veľmi pomohlo. 


Lenka Mičicová - Velký Haremheb 8b+
foto by Michal Fredy Brun 

Chystáš nějaký delší výjezd na skály? Alexandra vylezla spousty cest v Roddelaru. Ten by ti hádám taky seděl. Kam by ses ráda za lezením podívala?
Ja  tripy moc neplánujem. Som dosť busy vyťažená v práci, takže moje tripy sú dosť spontánne , viacmenej také krátke výjazdy. Nejaké Arco, Misa pec. Bola som 2 krát v Rodellari,  to ale vždy zle dopadlo. Pokaždé som tam chytila nejaký vírus a z tripu som liezla len pár dní. Ale lezenie super. No chcelo by to vyraziť tam aspoň na mesiac čistého lezenia,  kým sa opäť človek rozlezie v takom type ciest.  Páčilo sa mi tam veľmi.
Takže v nasledujúcej päťročnici :) Určite plánujem ešte takýto trip absolvovať, je to taký môj lezecký sen,  dá sa povedať. Tiež ma láka napr. Kalymnos, alebo aj Jura, ale to chce sparinga a v Žiline je to dosť obtiažne.


Mohla bys nám popsat, jak vypadá tvůj trénink na 8b+?

Trénujem viacmenej v zime. V lete sa snažím liezť vonka.
Trénujem na stene K2 v Žiline. Dá sa povedať, že celú zimu strávim tam, kde bouldrujem, kolečkujem,  tiež dávam posilku.


Tvou prioritou jsou teď tedy skály. Ale v poslední době jsi vyhrála i nějaké závody na Slovensku…. Máš v plánu ještě závodit? Jezdila jsi i na SP…
Na SP som nikdy nejazdila. Opäť sa vrátim k viazanosti na prácu. Nedá sa robiť všetko dobre. I super liezť napr. na skalách,  i podávať výkony v práci, i jazdiť na SP. Ja som dosť zodpovedný pracovník :) a môj šéf je tvrďas.  Takže ako sa u nás hovorí, najskôr práca, potom zábava.
Po tej dobe môžem povedať, že aj troška ľutujem, mohla som ísť aspoň čuchnúť atmosféru sveťákov, určite to musí byť super a fajn skúsenosť. Druhá vec je, že nie som dobrý pretekársky typ, čo sa týka hlavy. Moc som  si neverila a vždy som myslela, že tam nemám čo robiť. To je asi tiež jeden z dôvodov, prečo som nikdy neskúsila SP. Takže v rámci Slovenska, sem tam som skočila ku Vám, tiež sa mi podarilo vyhrať nejaké závody v Polsku, čomu som bola veľmi rada. To je asi tak všetko.
Takže rada by som ešte nejaké závody v rámci našich končín absolvovala. Ak teda ešte nejaké závody budú, nakoľko ako pozorujem  nie je to už to, čo bývalo keď som začala pretekať. Či už na bouldroch, alebo aj s lanom. Teraz mám pocit, že to nejak upadá. Možno sa mýlim, môj pocit.


Lenka Mičicová
foto by Pepe Piechowicz

Lezeš 8b+, vyhráváš závody, ale nejsi profesionální lezec. Chodíš každý den do práce. Jak se to dá skloubit? Bylo nereálné věnovat se lezení naplno po ukončení školy?
Skĺbiť je to ťažko. Keď nelezieš na profesionálnej úrovni ako tá úplná špica , jednoducho musíš chodiť do práce. Na SK , ale ani v CZ nie je reálne vyžiť zo sponzorstva. To by ti asi nevyšlo ani na mesačnú činžu. Ako tak sa to spojiť dá, no  je to dosť náročné na môj vkus. Práci venujem v priemere tak 10 hodin denne. Na stenu prichádzam zväčša ako posledná, keď všetci končia. Ale zvykla som si na tento model a gro času trénujem sama. Mám rada aj svoju prácu, takže ok. Nad myšlienkou len lezeckého pôsobenia som sa nikdy nezamyslela. Som realista a tak aj pôsobím. Pracujem, a popri tom leziem, ako to ide.

Jsi docela v zápřahu a volného času moc nemáš, když se ale naskytne, co ráda děláš? Je pro tebe lezení někdy zároveň relax?
Pre mna relax znamená, že sa nemusim ponáhľať a nemám veci načasované. Takže keď mám voľný čas, rada proste nič nerobím, neplánujem. Kúpila som si tento rok bike a prišla som na to,  že je to super relax na vyčistenie hlavy. Takže občas bike, a tiež vo voľnom čase kosím trávnik. Lezenie je relax keď chodíš na skaly so super ľuďmi, je tam príjemná atmosféra, ako býva často aj vo Višni. Keď tam chodia Penovci,Gendovci a je to supr. Aj keď sa nič nevylezie.

Cvakneš řetěz v 8b+, je posekáno, jaké ti v hlavě běží pocity? 
Určite radosť, taká vnútorná satisfakcia, super pocit.

Potýkala ses někdy s nějakým zraněním?
Zranenia riešim v periodách stále. Nejaké natrhnuté šľachy, bolesti prstov, atď.  Bolo toho viac. Tiež mám dosť problémy s krížami, čo mi sem tam dosť znepríjemňuje pôsobenie. Ale tak asi všetci lezci sa stretávajú  s podobnými vecami. Takže ide sa ďalej.


Na závěr se zeptám otázkou, která by měla být na začátku. Jak dlouho lezeš?
Prvý kontakt so skalou registrujem od roku 1999. Ale to bolo také popoliezanie. Až nejaký ten rok nato som začala robiť to, čo by som nazvala aj lezením. Ale začiatky boli fajné, také priekopnícke. Prúsiky, prilba ako na motorku, hruďák , čoky, friendy, no paráda. Rada kuknem tie fotky v elasťáčkoch. 

Díky za rozhovor.