Lezec - Zpravodaj

Práve nedávno ubehli dva roky, čo ma veľká prachová lavína len zázrakom nechala prežiť. Myslím, že som nečakala, že ten návrat bude až taký ťažký, ako aj fyzicky (keďže kondička zmizla za tie 2 roky), tak hlavne psychicky. Celé som to odštartovala v decembri 2007, keď som sa opäť vrátila na skialpy. Avšak prvé 3 mesiace to bolo hlavne o šlapaní pre kondičku, k tomu prišli prvé ľahšie túry a žľaby v Tatrách, potom aj strmšie a ťažšie žľaby, tak ako ma to vždy lákalo, kde som sa síce dobre aj vybála, ale pochopila som, že to pomaličky pôjde, treba ísť len na istotu a nič nepreháňať.

Posledný marcový predĺžený víkend teda vyrážame vo dvojici (ja a Peter Kováč) do Dolomitov. Na zozname máme 3 ciele: Sassongher (miestne zvaný Sas Songher), Monte Cristallo severnú stenu a Sass Pordoi – Canale Holzer. V stredu 26. 3. 2008 po 8 hodinovej jazde v aute sme na mieste. Ubytovali sme sa v Colfascu, keďže ako hlavný cieľ máme Sassongher – kuloár Val Scura (2500 m), ktorý sa týči priamo nad Colfascom.

JV stena Sassongheru s kuloárom Val Scura
foto by © Autor fotografie

mapa okolia, modrou je trasa výstupu, červenou zjazd
foto by © Autor fotografie

Sassongher:

V štvrtok rano vyrážame, tak ako je v Dolomitoch zvykom – o pol deviatej na prvú lanovku, ktorá nás vyvezie do Col Pradat (2037 m). Výstup na Sassongher vedie JZ stenou, letnou červenou značkou cez nepríjemné strmé exponované traverzy do sedla Forcella Sas Songher (2435 m).

trasa výstupu
foto by © Autor fotografie

Táto časť výstupu je celkom dobrá morálovka, ktorá vedie ponad skalné prahy. Najmä keď je veľa nového snehu neodporúčam, riziko lavíny je veľké a prevažne končia až pod skalnými prahmi. Mali sme však dobré snehové podmienky, snehu síce veľa, ale lavíny už boli vypadané z predošlých dní. Zo sedla sa ide už ľahším, mierne stúpajúcim terénom pod vrchol Sassongheru, kde začína kuloár. Tento celý výstup vám zaberie okolo 2,5 – 3 hod., závisí od množstva snehu, ktorým sa treba prešľapávať.

Zjazd kuloárom Val Scura:

Celý zjazd z hrany kuloáru – cca 2500 m.n.m má prevýšenie 1000 m do doliny. Z toho je v samotnom úzkom kuloáre cca 750 m, po ktorom nasleduje ešte dojazd cez kosodrevinu ku ceste Corvara – La Villa. Ak je v doline už málo snehu, ako sme to mali my, treba si bohužiaľ odkráčať tento zostup predieraním sa cez kosodrevinu. Zo začiatku je kuloár strmí okolo 45° a postupne sa zužuje do strmého úzkeho hrdla (cez 45°) asi tak v tretine kuloáru, toto je v hornej časti najťažšie miesto. Potom nasledujú širšie pasáže miernejšieho sklonu (okolo 40°), ktoré sa opäť v polovici zostrmia a zúžia. Spodná pasáž kuloáru je široká len okolo 6 – 8 m a končí skalnou hranou. Po jej ľavej strane je štand pre zlaňák cca 15 m. Takže neprehliadnuť... Po zlanení pokračuje ešte kuloár mierneho sklonu a po cca 100 m skončia skalné steny. Pri našom zjazde sme si teda užili snehové podmienky snáď všetkého druhu, každých 100 m iné. Snehu bolo dosť veľa a vzhľadom na plusové denné teploty sme mali prevažne ťažký hlboký sneh. V miestach kde sa občas dostalo aj slnko bola už kôra a nebolo výnimkou ani sem tam zákerná skalka pod snehom.

Video

prvý pohľad do kuloáru Val Scura
foto by © Autor fotografie

Peter odštartoval zjazd
foto by © Autor fotografie

v prvej tretine kuloáru
foto by © Autor fotografie

Iva v polovici kuloáru
foto by © Autor fotografie

v druhej polovici kuloáru
foto by © Autor fotografie

posledné metre ku zlaňáku, ktorý sa nachádza po ľavej strane na hrane
foto by © Autor fotografie

dolná časť kuloáru, ktorý je prerušený 15 m skalným prahom
foto by © Autor fotografie

detail zlaňáku.

foto by © Autor fotografie

Sass Pordoi – „Canale Holzer“:

Na druhý deň po zlyžovaní Sassongheru sme sa vybrali na Monte Cristallo, kde bolo cieľom zlyžovať „Canale Stanunies“.

severná stena Monte Cristalla, Canale Staunies
foto by © Autor fotografie

Avšak hmla a najmä nový sneh ktorý padol za celú noc nás presvedčili o ústupe spod kopca a tak sme sa rozhodli pre oddychový deň v Cortine, čo nám aj dobre padlo po predošlej akcii na Sassongheri a ako príprava na ďalší deň do Holzerovho kuloáru.

Zjazd Canale Holzer:

„Canale Holzer“ je najväčšia klasika extrémneho lyžovania v Dolomitoch. Je to úzky dlhý kuloár (prevýšenie samotného kuloáru 500 m, celého zjazdu – z vrcholu do doliny Val Lasties je 1100 m ) v severnej skalnej stene Sass Pordoi 2950 m.n.m.

severná stena Sass Pordoi
foto by © Autor fotografie

Pre väčšinu freeriderov a lyžiarov je veľkým lákadlom, pretože nemusíte k nemu absolvovať ani meter výstupu. Z južnej strany z Passo Pordoi ide lanovka na vrchol Sass Pordoi, z ktorého je potrebné absolvovať už len krátky traverz na lyžiach cez vrcholové plató k ústiu kuloáru. Avšak každý kto sa rozhodne do neho ísť musí dobré ovládať lyžiarsku techniku, pretože tu v celej dĺžke neklesne strmosť pod 45° a najstrmšie úseky dosahujú strmosť okolo 50°. Sú potrebné aj minimálne znalosti horolezeckej techniky, pretože v tretine kuloáru je miesto zvané „rock“, čo je veľká skala v strede žľabu, ktorá sa prevažne musí z pravej strany zliezať (cca 5 m) na mačkách. Závisí však od snehových podmienok, ak je tento úsek dobre presnežený, tak zúženie nie je tak výrazné a dá sa za priaznivých podmienok prelyžovať, čo samozrejme závisí aj od morálu samotného lyžiara. Najexponovanejšie miesto je v polovici kuloáru – krátky skalno-ľadový prah, ktorého dĺžka závisí opäť od množstva snehu (môže byť od 5 – 15 m).

prvá polovica Canale Holzer
foto by © Autor fotografie

Tu je potrebné väčšinou robiť zlaňák. Len za veľkého množstva snehu je možné prekonať toto miesto krátkym skokom, avšak pod prahom čaká na lyžiara úzky strmý (45 – 50°) úsek, takže morálovka. V druhej polovici žľabu síce trochu odľahne na psychike, keďže viete že už nepreletíte prahom dolu, ale strmosť sa aj tu drží okolo 45° a širšie miesta sa striedajú z úzkymi skalnými hrdlami.

Video