na vrchol. Aj keď klasifikáciou nepatrí medzi extrémy, ponúka však krásne a miestami dosť exponované lezenie v snehu, ľade a skale. Prvá časť výstupu vedie západnou stenou v snehovo-ľadových kuloároch so sklonom 45 - 50st. na SZ hrebeň. Druhá časť výstupu pokračuje SZ skalným hrebeňom, domácky nazývaným NW-Grat, obtiažnosti 3 a v zimných podmienkach aj 4-.
Description of the photograph 1
Stuedlhutte opúšťame o 5 ráno. Pri svetle čeloviek absolvujeme nástup pod západnú stenu Glockneru na lyžiach.Tu dávame lyže na batoh a výstup začíname cez Draschrinne. Zo začiatku sa brodíme po kolená v hlbokom prašane, terén sa zostrmuje na 45 st.a hlboký sneh sa strieda so zľadovatelými miestami. Dlho postupujeme solo, kolmo hore až pod vežu Toufelshorn.
Ivana, piatok poobede po výstupe na Stuedlhutte
Tu už terén naberá poriadnu expozíciu a podkladu tiež už neveríme - občas to duní pod nohami alebo sa brodíme v naviatých doskách prašanu. Musíme absolvovať dlhý traverz popod vežu, takže radšej robíme štand a traverzujeme po jednom istení lanom. Tento posledný úsek nás riadne spomalil a strácame drahocenný čas.
Okolí Grossglockneru
Na obed sme na hrebeni, v sedle zvanom Grögerschneid 3660 m.n.m. Odtiaľto výstup pokračuje severozápadným hrebeňom NW Grat, ktorý predstavuje exponované, skalné lezenie a v zimných podmienkach keď je v ňom viac snehu a ľadu je to teda riadna morálovka. Oproti Stüdlgratu je tu istenie skôr vzácnosť. Našli sme len 3 nity v celej ceste, prevažne štandujeme na slučkách. V tomto skalnom hrebeni robíme asi 5 dĺžok, zo dve asi 50 metrové ostatné prevažne okolo 30 m, inak by lano poriadne drelo. Pravdou je že lyže nám trochu sťažujú lezenie a tak postupujeme pomaly.
rano pod nástupom v Draschrinne
Hrebeň je až nepríjemne vzdušný, niekde ani nie meter široký, takže si môžme užívať panorámy aj zo severu aj z juhu. Západ slnka je z tejto perspektívy ozaj úžasný ale na predposlednom štande nám začína dochádzať, že ak nepridáme na rýchlosti budeme mať problém z dolezením na vrchol po tme.
Ivana v traverze pod Teufelshornom
Peter teda vyráža do predposlednej dlžky, okamžite ako sa zapínam do štandu ja. Naťahuje celú päťdesiatku, rýchlo za ním doliezam, ešte jedna našťastie už ľahká dĺžka v snehovo-skalných traverzoch a sme na vrchole. Stihli sme to, je 18 hodín a tak už nás čaká len rutinný zostup pri svelte čelovky, ktorý už máme nacvičený z minulých pobytov. Neskoro večer prichádzame do wintrraumu na Adlersruhe. Toto je ozaj len núdzový bivak málo miesta, vlhko a riadna kosa. Ráno hneď na svitaní odtiaľ rýchlo odchádzame. Zliezame krátkym skalným hrebienkom pod chatou na ľadovcový svah Ködnitzkees. Tu obúvame lyže a vychutnávame si lyžovačku na Stüdlhütte a z nej ďalej dole k autu.
Peter dolieza do sedla na SZ hreben
Trasa zjazdu
Panorama na juh
Iva
|   | Re: Stálo to za to | 18:47:11 17.01.2005 |
| a to ještě teda nic není! Já, když jednou vylez z našeho lesa a byl u tý bedny, co v ní jsou schovaný obrázky, tak tam ukazovali celej chumel chlapů a ty si vzali na záda kola a s těma kolama na zádech běhali bahnem pořád dokola. Fakt! S kolama dokola až bahno stříkalo. Doma mi to nechtěli věřít, ale já to fakt viděl!!!! |
| jan puš | odpovědět  |
|   |   | Re: Stálo to za to | 19:41:51 17.01.2005 |
| :-)) S těma kolama... Když jsme se před léty courali Pamiroalajem a vraceli se do civilizace terénem, kde jsme měli hodně co dělat abychom prošli v pohorkách a s hůlkama, šokoval nás chlap, který šel tam, okkud jsme my přišli, ale s kolem. Jen měl odmontovaný šlapky (v batohu). Fakt bych ho rád při tom viděl. |
| Petr Jandík | odpovědět  |
|   |   |   | Re: Stálo to za to - jasne! | 08:05:06 18.01.2005 |
| jasne, stalo to za to :-). 1) mali sme rychlejsi nastup pod stenu a hlavne pohodlnejsi, nemuseli sme sa zabarat do vlastnych stôp, potom par hodin v stene - tam tu zataz ani moc necitit ci ich mas na batohu alebo nie. 2) No a ta zostupovka, zlyzovane za pol hodinku (a keby sa nam podarilo do zotmenia dojst na vrchol, co sme chceli, ale nepoznali sme tu cestu a tak sme nevedeli presne ake to bude dlhe, tak by sme si aj tuto cast zostupovky zjazdili), kym okoloiduci sa prebarali par hodin do stôp. |
| iva | odpovědět  |
|   |   |   |   | Re: Stálo to za to - jasne! | 11:17:21 18.01.2005 |
S kratsimi carvingovymi lyzemi (<=170) to zas takovy opruz neni, navic pri nastupu po ledovci vyrazne bezpecnejsi nez pesky.
O uspore energie pri nastupu a v sestupu, jak uz zminila Iva, ani nemluve.
Mimochodem, skialpy se skvele hodi na nektere klasicke snehovo/ledove tury v Chamonix/Argentiere: na jedne strane si vylezes nejake to Decko a na druhe nejakou tou 45-sjedes a zabijes dve mouchy jednou ranou!
Howgh,
Lenka K. |
| Lenka K. | odpovědět  |