V Zpadnch Tatrch zahynul pod lavinou skialpinista. Sjdl na lych z Holho vrchu do Kamenist doliny s dvma dalmi. Vichni mli kompletn lavinovou vstroj. Lavina zasypala dva z nich. Nezasypanmu skialpinistovi se podailo jednoho kamarda s pomoc lavinovho ppku najt a vyhrabat ivho, druhho vykopali spolen u bez znmek ivota. Informovala o tom slovensk horsk sluba.
Viz jej verej zprva:
"Horsk zchranri boli da 19.1.2022 poiadan o pomoc skialpinistom, ktor lyoval dole z Holho vrchu do Kamenistej doliny spolu s dvoma kolegami. Skialpinisti lyovali abom, ktor sa v spodnej asti zuuje a vytvra ternnu pascu. Spustili lavnu, ktor dvoch z nich zasypala. Vetci mali komplet lavnov vstroj. Dvaja skialpinisti boli plne kriticky zasypan, teda celkom pod povrchom lavny.
Horsk zchranri hne po prijat sprvy poiadali o sinnos posdku leteckch zchranrov z Popradu. Na heliporte v Starom Smokovci nastpili do vrtunka dvaja horsk zchranri a spolone leteli do Kamenistej doliny. Nezasypanmu skialpinistovi sa pomocou lavnovho vyhadvaa podarilo njs najskr jednho kamarta, ktor bol pribline 1m hlboko. Po vykopan bol krtko dezorientovan z nedostatku kyslka, ale hne sa u neho spontnne obnovili ivotn funkcie. ahie zranen mal jednu doln konatinu. Obaja spolone pokraovali v hadan alieho kamarta. Ten bol zasypan v hbke 1,5m a po vykopan neboli u neho prtomn ivotn funkcie, preto zaali s jeho oivovanm. Po prlete vrtunka lekr VZZS spolone so zchranrmi HZS pokraovali v oivovan. ia bezspene. Nsledne boli transportovan na Podbnske, kde zranenho prevzala posdka RZP na prevoz do nemocnice. Telesn pozostatky 25 ronho skialpinistu boli odovzdan prslunkom Polcie a obhliadajcemu lekrovi.
Podmienky v horch s dos nebezpen, pretoe podklad tvor tvrd a zadovaten vrstva snehu na ktor napadla vrstva novho snehu. Aj ke novho snehu nie je vea, vplyvom vetra boli vetky vrcholov a hrebeov partie sfkan a sneh bol naviaty do abov, kde sa vytvorili snehov vanke."
Podmnky jsou dle vyjden HZS dost nebezpen, ale v Tatrch panuje dvojka. Z toho vyplv, e po vtinu zimy panuj na horch dosti nebezpen podmnky, piem po meninu zimy jsou ty podmnky zpravidla jet nebezpenj, ne pouze "dost". Popravd eeno, nmecky se dvojka ekne "mrn nebezpe", co mi pijde pilhavj, ne "dosti velk" nebezpe.
nevidm zsadn rozpor.
1. dvojka je situace pro cel poho, i za dvojky, a dokonce i za jedniky mou bt nkde v zvt proklat nebezpen msta
2. vtina netst se stane pi dvojce-trojce. kdy je tyka-ptka, tak vichni sed v krm nebo se vlej v pe, a nikam ven nelezou.
S obojm samozejm souhlas, jen mi ta formulace pijde trochu ve stylu bububu, radi se v krm a nikam necho. Asi by mi pilo lep napsat nco jako nap. "nebezpe je mrn, v dsledku silnho severku je vtina mst vyfoukanch a bezpench pro pohyb, ale snh se koncentruje v jinch (po dnenm vtru i vchodnch) labech a muldch, toto jsou prv ony dosti nebezpen, avak snadno rozpoznateln plochy. Lavinu je zde mon odtrhnout i nzkm dodatenm zatenm osamlho lyae".
Nevis v jakem kontextu to bylo receno. Podle fotek to za 2 muze byt svahy nejsou ani souvisle prikryte, ale zlaby mohou byt o dost horsi a tim i nebezpecne.
Jasn - lidi by se mli zajmat o podmnky v konkrtnm mst, nvtrnost, polohu svahu atd - o tom dn, ale pokud by se nemlo chodit (a sjdt) z dvodu pedbn opatrnosti radi ani pi dvojce (jak to obas nkte naznauj, ba doporuuj) a ekat (na zzrak ?) na jedniku, tak nejede nikdy nikdo nikam.
No ml bys chodit jen tam, kde jsi schopn aspo posoudit riziko. Tzn. dret se pod 30, kdy nic nev. Kdy doke st lavinovou pedpov (ne jen to jedno slo), vyhne se teba prudkm svahm s uritou expozic. Kdy v, ze problm jsou navt desky, me se nauit je rozpoznvat. Me se nauit kopat profil, dlat testy, odezvat desky clen. m jsi zkuenj, tm si me vc troufnout a omezit riziko.
pokud je to tezsi nebo nebezpecnejsi nez "vubec" tak vetsinou slapu to co jedu. (ci se tomu aspon maximalne blizim).
A jak se zacne svah naklanet, a v halve zacne pipat varovny svetlylko, tak sondu kopu. Obcas i vicekrat za vystup, protoze ano, vsude je to jiny.
Nejednekarat sem kuli sonde otacel (vykopes jamku, kopnes do toho, cely blok nad jamkou odjede). Temer vzdy jsem pri zbabelem uniku poktal skupinku jdouci spokojene dale, a uspesne dokoncujici vylet... Ale co se lavin tyce tak zcela bezostysne priznavam ze jsem posera.
dvojika nebo trojika,ono je to v podstat jedno co je v nejakulnj v pedpovdi, protoe je to pedpov. Otzka je jak to vypad v ternu, jak expozice, jak svah, jak sklon... Za vyhodnocen je odpovdn ten kdo do ternu vstoupil. Jsou pomrn jednoduch metody kter pmo zakazuj vstup do uritch sklon za uritho lavinovho stupn. Jsou primrn vyvinuty pro lyae a skialpinisty, ale mli by platit i pro lezen. A zmit sklon svahu, tak to se snad u dnes u v kad zimn horokole...
"tret",teda nezasypan robil, o vedel....
"....a spolone vykop aj poslednho z trojice..... Sbene s tm volaj o pomoc Horsk zchrann slubu....Poda slov preivch, nebohho sa im podarilo z pomerne vekej hbky vykopa pribline a po 45 mintach od jeho zasypania."(IMHO treba vola po zastaven lavny)
"Nestrhnut skialpinista konal vemi rchlo a intuitvne, vaka omu sa mu podarilo rchlo lokalizova a vykopa zasypanho
Ke vykopal prvho zasypanho, ktor dchal, nestrcal as s jeho plnm vykopanm, ale snail sa njs alieho"
cit. z https://rescueservice.sk/?p=8642
"vaha?
V prpade, e by prvho zasypanho naiel nebohho kamarta, je pravdepodobn, e z hbky 1,7m by mu to trvalo podstatne dlhie ako je 15 mint. V takomto prpade by z lavny nemusel vykopa ani jednho ivho kamarta."
Na webu NaVylet.cz objevte pestrou paletu turistickch cl a tip na vlet nap celou eskou republikou. Nechyb ani oblben lezeck oblasti jako esk rj s pohdkovmi skalnmi vemi i dramatick Labsk pskovce, kter lkaj dobrodruhy i horolezce z cel Evropy.