17. 07. 2008
25. júna sa Dodo a Vlado na Broad Peaku rozdelili; Vlado mal pokračovať normálkou, kým Dodo sa chcel pokúsiť o variant – a potom sa obaja mali stretnúť na vrchole a zostúpiť spolu.

Blízko pod  vrcholom, len tesne pred zotmením, videl Dodo, ako si jeho parťák robí bivak. Vlado nemal žiadnu čelovku, vysielačku, či satelitný telefón.

Dodo pokračoval hore, o 9. hodine večer vystúpil na vrchol. Domov zavolal 27. júna z výšky 6 000 metrov, oznámil, že sa s Vladom ešte nestretol, ale predpokladal, že sa bude nižšie nachádzať s iným tímom. Vlado sa viac neukázal.

Toto nešťastie pripomenulo osud Mareka Hudáka, Dodovho spolulezca, ktorý zmizol –pravdepodobne pádom – v roku 2007 na Shisha Pangme. Táto situácia bola opísaná na Explorers Web, pri cene „Best of 2007“, ktorá bola v tom roku udelená Kopoldovi.

ExplorersWeb požiadal Doda o rozhovor o Shisha Pangme a Broad Peaku. Pred dvoma dňami prišla Dodova odpoveď. Tu je:
(Poznámka redaktora: Dodo odpovedá na niekoľko otázok jednou odpoveďou, graficky je zobrazená hneď pod otázkami).

ExWeb: 
1. Na Shisha Pangme ste ty a Marek  spolu strávili za tri dni  dva studené bivaky na Britskej ceste, bez spacákov a stanov. Ty si vystúpil na vrchol, ale Marek zahynul potom, ako ste sa rozdelili v ten deň pod vrcholom. Správne?
2. Prečo ste sa rozdelili a kde?
3. Mohol tento náročný výstup vysiliť Mareka, možno postihnutého AMS (akútnou výškovou chorobou – pozn. preklad.), a nemal si  ísť s ním dole namiesto toho, aby si sa pokúšal o vrchol?
4. Kedy si sa dozvedel, že Marek zmizol a koľko času a námahy si ty a tvoj tím vynaložil na jeho hľadanie?

Dodo:  Marek bol mojím veľmi dobrým priateľom a takisto mojím lezeckým partnerom. Spolu sme tvorili dobrý tím nielen v Himalájach. Pred Shisha Pangmou sme spolu liezli množstvo ciest v Alpách, Cho Oyu bola Marekovým druhým pokusom.

Naším hlavným cieľom bola južná stena Shisha Pangmy alpským štýlom. V našom druhom bivaku v 7 200 metroch sme sa obaja cítili veľmi dobre. Ani počasie nebolo také zlé, preto sme sa rozhodli – ideme na vrchol, ak čosi, tak sa stretneme v bivaku v 7 200m.

Počas výstupu bol Marek o čosi pomalší, ale inak bez problémov. Jeho komunikácia bola jasná, rozhodnutia správne. Povedal mi: „Choď! Budem za tebou.“
Po nejakom čase som ho videl zostupovať do bivaku. Od seba sme boli vzdialení asi 100 metrov a v tom čase som bol od vrcholu  asi 50 metrov, možno takých 15 minút na vrchol.

Pre mňa bolo veľmi ťažké rozhodnúť sa – hore, alebo dole? V 8 000 metroch je niekedy veľmi ťažké správne sa rozhodnúť. Dodnes neviem, prečo sa Marek rozhodol zostúpiť.

Pod Shisha Pangmou sme sa ho snažili hľadať niekoľko dní. V  BC, aj v C1 bola počas tohto nešťastia aj iná expedícia. Dodnes sa Marekovo telo nenašlo.

ExWeb: Vlado a ty ste liezli na GI (na vrchole ktorého si stál len ty), a len niekoľko dní potom ste spolu vystúpili na vrchol GII, predtým ako ste išli na Broad Peak. 24. júna bolo na tvojej webstránke uverejnené, že ste spoločne plánovali v ten večer vyraziť zo základného tábora na Broad Peak. Na ďalší deň, 25. júna, ste údajne bivakovali 300 metrov pod vrcholom. Hoci ste boli aklimatizovaní z Gasherbrumov, je to aj tak veľa výškových metrov za jeden deň. Kde ste v tú noc ostali – mali ste zásoby a stan – a ako sa vtedy Vlado cítil?

Dodo: Z tejto otázky teraz vidím, že ľudia naozaj nečítajú, čo je napísané. A nielen tí z novín, internetových diskusií, ale aj z horolezeckého webového portálu! Koľko chýb v jednej otázke! Je to neuveriteľné. Najprv sme vyliezli GII (Francúzsky pilier) a potom GI (severná stena). Oba alpským štýlom, plus GII za 20 hodín hore-dole, z Gasherbrum La.

Poznámka redaktora: 15. júna ExplorersWeb uverejnil Vladovu správu, ktorá uvádzala:

„Obaja sme dosiahli vrchol Gasherbrumu I – Dodo s dvoma Talianmi (tí išli z C3) a ja sám o niečo neskôr. Vystúpili sme severnou stenou zo sedla medzi GI a GII na jeden záťah za 16 hodín (hore-dole). Teraz sme späť vo výške 6 450 metrov – sme v poriadku, bez omrzlín. Dodo takisto 9. júna  vyšiel Francúzskym pilierom na Gasherbrum II alpským štýlom (ja som sa otočil asi 300 metrov pod vrcholom). Zajtra (dnes) si zoberieme veci z ABC. Potrebujeme sa dostať pod K2.“

V ďalšom príspevku WIR sme napísali: „Prvé 8 000+ vrcholy karakoramskej sezóny: Dodo ulovil GI a GII – K2 je na rade! Len 15 dní po príchode do BC, opätovne Dodo Kopold ukázal svoju cenu, tentokrát ulovením prvých osemtisícoviek v karakoramskej sezóne: GII 9.júna Francúzsky pilier alpským štýlom a Hidden Peak (GI) o niekoľko dní neskôr spolu s Vladom Plulíkom v 16-hodinovom záťahu zo sedla. Obaja sa teraz premiestňujú pod K2.“

Napriek tomu sa ospravedlňujeme za neskoršie info v emaili, teraz sa vráťme späť k hlavnej otázke – Broad Peak:

Dodo: Obaja sme sa cítili dobre, boli sme perfektne aklimatizovaní a po Gasherbrumochsme  sa cítili dostatočne silní. V perióde dvoch dní dobrého počasia sme chceli vyskúšať Broad Peak za jeden deň. Rýchlo a ľahko, non-stop výstup len vo dvojici (v tom čase bol Broad Peak bez akýchkoľvek iných lezcov, fixných lán, táborov, stôp v snehu).

Mali sme jeden ultra ľahký stan (1kg), 2 plynové bomby, 2 variče, 2 hrnce, nejaké energetické tyčinky, 2 fľaše, 2x15metrové laná, 2 ľadovcové šrúby, 2 HMS, čelovky a osobné veci do ľadu (zbrane do ľadu, palice, mačky, prilbu).

Začali sem 24.6. v noci, o 8. hodine večer. Liezli sme z 4 900 do 7 600 metrov za 16 hodín. Ale podmienky boli zlé. Od 7 000 metrov bol hlboký sneh a teplo. Rozhodli sme sa vrátiť do výšky 7 200 metrov, kde sme predtým nechali náš stan a materiál (na ceste hore). Je to dobrá výška na spanie a oddych. V okolí tohto miesta sme našli extra plynovú bombu, nejaké jedlo, karimatky z predošlých rokov. Mali sme dobré spanie a oddych.

25.6. sme začali skoro ráno. Podmienky boli zlé. Množstvo snehu. Pod „skalnou časťou“ Broad Peaku sme hľadali nejakú skratku na vrchol. Našiel som ťažkú priamu, strmú líniu a rozhodli sme sa liezť tadiaľto.

Skala bola voľná a ľad veľmi tenký. Po 50-tich metroch môjho lezenia mi Vlado zdola povedal, že pre neho by to bolo nebezpečné pokračovať (nemal prilbu). Povedal, že bude pokračovať normálkou a kto bude na vrchole prvý, platí pivo.

Vtedy sme sa obaja cítili veľmi dobre a mali sme jasnú myseľ. Vlado pokračoval normálkou v hlbokom snehu a ja som liezol v strmej skale a ľade. Z času načas sme sa videli. Obaja sme boli v poriadku.

ExWeb: O dva dni neskôr – 27. júna, ste údajne volali z výšky 6 000 metrov domov. Správa hovorí, že ste sa s Vladom 26. júna  pokúsili o vrchol z výšky 7 200 metrov, vo veľmi zlých podmienkach. Správa hovorí, že poslednýkrát ste sa videli o 8. hodine večer – je to tak?

Dodo: Počas nášho vrcholového útoku si Vlado zabudol svoju čelovku vo výške 7 200 metrov. Pretože lezenie išlo pomalšie, ako sme mysleli, tma prišla rýchlo. Väčšinou keď sa zotmie, tak si zapnete čelovku a pokračujete. Vladovi to bolo bez svetla ťažšie. Neďaleko od vrcholu si musel urobiť bivak. Predtým ako sa zotmelo, som ho videl, ako si robí snehový záhrab (okolo 8. hodiny večer).

ExWeb: Mali ste so sebou vysielačku? Mal Vlado satelitný telefón?

Dodo: So sebou som mal jeden satelitný telefón. Vlado nemal, pretože hovoril, že nikdy neliezol s vysielačkami, alebo telefónmi, a že ani teraz s tým liezť nechce.

ExWeb: Domov ste volali 24.06., 25.06., a z výšky 6 000 metrov 27.06. Prečo nie počas vrcholového dňa – 26.06., alebo skoro ráno 27.06., vzhľadom k tomu, že ste sa s Vladom na vrchole nestretli tak, ako ste sa dohodli?

Dodo: Thuraya tam nemá signál. Pokúšal som sa kontaktovať moju rodinu, no bez úspechu.

ExWeb: Údajne ste povedali, že Vlado išiel normálkou a pravdepodobne na vrchole nebol, kým si ty pokračoval hore novým variantom cesty a dosiahol vrchol okolo 9. hodiny večer. Je to tak? A kedy si  začal mať obavy z rozdelenia s Vladom, vzhľadom k tomu, čo sa stalo s Marekom?

Dodo: Vlado bol jedným z najlepších horolezcov na Slovensku s mnohými skúsenosťami. Jeho non-stop lezenie v Tatrách, maratóny a tréning pred projektom Baltoro Express boli úplne úžasné. Tí, ktorí ho poznajú, vedia, že bol individualistom. Keď mi povedal, že bude pokračovať normálkou, mohol som mu na to povedať len: OK.

ExWeb: Keď si volal domov, uvádzal si, že si pri zostupe musel bivakovať vo výške 8 000 metrov, bez materiálu, či stanu. Zmienil si sa, že Vlado bol možno v prvom tábore pri Bielorusoch, že si videl jeho stopy, ale že počasie bolo naozaj zlé. Je to tak?

Dodo: Počas zostupu bol Vlado rýchlejší ako ja. Predomnou bol asi hodinu. Jeho stopy som videl v hlbokom snehu. Medzi druhým a prvým táborom bola ľadová časť kopca. Na tomto mieste som jeho stopy stratil (ale svoje som takisto nevidel, tak som sa neobával). Počasie bolo veterné, s nejakou oblačnosťou.

ExWeb: Stretol si sa pri zostupe s Bielorusmi? Povedali ti, že videli Vlada?

Dodo: S Bielorusmi som bol pri zostupe niekoľko minút. Sú to moji kamaráti z Nanga Parbatu 2007.  Povedali, že Vlada nevideli, ale že si nie sú 100% istí.

ExWeb: Čo si urobil, keď si Vlada nenašiel v základnom tábore?

Dodo: Do základného tábora K2 som dorazil o polnoci 27.06. V ten istý deň som zostúpil z výšky 8 000 metrov a bol som veľmi unavený. Myslel som si, že Vlado možno bude v C1 s mojimi priateľmi, alebo došiel do základného tábora Broad Peaku.

ExWeb: Lezci emailovali na ExplorersWeb z K2 pýtajúc sa na Vlada s tým, že majú ťažkosti s nájdením nejakých informácií. Tvoje správy boli len v slovenčine, prečo si nepožiadal niekoho, aby preložil tvoje správy o Vladovom zmiznutí do angličtiny, aby sa rýchlo umožnila prípadná pomoc od iných horolezcov?

Dodo: Bol som tam, komunikoval som s väčšinou expedícií, bol som v kontakte s horolezcami v C1 a ja som ho takisto hľadal. Základný tábor Broad Peak je hneď oproti ceste, ktorou sme liezli, a všetci v základnom tábore mohli vidieť, či niekto zostupuje, alebo potrebuje pomoc.

ExWeb: 27. júna bol piatok. Nick Rice hlásil, že si sa zúčastnil narodeninovej party s jeho tímom v základnom tábore K2 v sobotu, ďalšej večere v nedeľu. Medzitým Valeri Babanov a jeho tím hľadali Vlada na Broad Peaku. Prečo si neostal na Broad Peaku?

Dodo: Nick Rice je veľmi milý chlap. Môže písať, čo len chce a ako chce. Po výstupe na vrchol Broad Peaku som bol veľmi unavený a smutný. Nie je na tom nič zlé, že mi chce kamarát pomôcť. Najhoršie je ostať sám so všetkými myšlienkami v hlave!
Bol som v základom tábore K2, pretože to bol môj base camp. Vlada som hľadal pod stenou (bol som príliš slabý na to, aby som išiel opäť hore) a bol som takisto  v kontakte s horolezcami z Broad Peaku.

ExWeb: Večere boli údajne veľmi veselé, s nápojmi a debatami o tom, kam sa ísť v Islamabáde najesť. Je to tak? Ak áno, ako to, že si bol v nálade oslavovať, keď bol tvoj priateľ stále nezvestný?

Dodo: Výborný bulvár! Nemôžem uveriť tomu, že ExWeb toto uverenil vo svojich správach. Môj veľmi dobrý priateľ bol nezvestný na Broad Peaku a vy ste písali takéto veci. Bola to normálna večera s debatovaním. A aby som doplnil – vtedy sme stále verili, že je Vlado nažive.

ExWeb: Babanov údajne hľadal do výšky 7 000 metrov. Videl niektorí z horolezcov z pátracej skupiny nejaké Vladove stopy? Ak nie, je možné, že zmizol z väčšej výšky, ako predpokladáš?

Dodo: Večer počas nášho zostupu začalo snežiť a podobne bolo aj v nasledujúcich dňoch. Všetky stopy zmizli. Ja som videl jeho stopy do C2, takže vyššie zmiznúť nemohol.

ExWeb: V pondelok (30. júna) si poslal email, kde si kritizoval novinárske správy ohľadom situácie. Na koho si bol nahnevaný, a prečo ťa médiá  v tom čase tak veľmi znepokojovali?

Dodo: Ku médiám som nebol kritický, ale snažil som sa vysvetliť, čo sa v skutočnosti stalo tým z internetových fór.


ExWeb: Aká bola Marekova a Vladova skúsenosť vo výškach? Dosiahli predtým osemtisícový vrchol, ak áno, na ktorom vrchole stáli? Máš pocit, že snaha o dva, či tri vrcholy mohla byť pre nich predčasná?

Dodo: Marek sa pred Shisa Pangmou pokúšal dvakrát o Cho Oyu. Jeho prvý pokus o Cho Oyu bol zastavený kvôli smrti jedného z členov, počas druhého pokusu (keď sme tam boli spolu) dosiahol výšku 8 000 metrov, ale bolo už neskoro. Shisha bola jeho tretím pokusom o osemtisícovku. Predtým veľa liezol v Alpách, Peru, Tatrách...

Vlado bol jedným z najlepších horolezcov na Slovensku. Vystúpil na vrchol Mt. Everestu a GI, mal pokusy na Kanchenjungu (ostal 80 metrov pod vrcholom), Cho Oyu (7 200m), GII (7 800m), Broad Peak (7 900m) a Shisha Pangma v zime z juhu. Obaja moji lezeckí partneri boli veľmi dobrými lezcami.

ExWeb: Z tvojich šiestich osemtisícoviek za posledných 15 mesiacov, čo je skvelý rekord, si vystúpil na Cho Oyu, Shisha Pangmu, Gasherbrum II a Broad Peak sám. Niektorí Slováci údajne pochybujú o týchto vrcholoch. Je ťažké urobiť fotku, keď lezieš sám, ale máš nejaké vrcholové fotky, či iný dôkaz na potvrdenie niektorých, alebo všetkých vrcholov?

Dodo: Nikdy som na osemtisícovky neliezol sám, a to isté platí pri vrcholových pokusoch! Vždy sme liezli spolu v tíme. Áno, je pravda, že pri mnohých cestách, ktoré sme liezli, som len ja dosiahol vrchol. Čo mám na to povedať...

Vrchol Cho Oyu a Broad Peaku som dosiahol v tme. Nie preto, že som tak chcel, ale preto, že to je fakt. Shisha Pangma v mračnách. Čo sa dá robiť v takej situácii? Vracať sa, pretože je to nebezpečné? Pre mňa je lezenie v tme, v oblakoch, alebo vo vetre normálne. Kto som mnou liezol vo Vysokých Tatrách vie, že zlé počasie či tma nie je dôvodom pre návrat. Lezenie v Patagónii bolo na to pre mňa najlepšou školou. Silný vietor a boli sme 100 metrov pod vrcholom Cerro Torre. Great Trango za 8 dní, alpským štýlom. Koľko dní si myslíte, že bolo slnečno?

Nebol som jediný, kto vystúpil na tieto osemtisícovky v ten rok. Boli tam horolezci, ktorí mali možnosť dosiahnuť vrchol v ten istý deň (tak ako na Cho Oyu, GII, Broad Peak, Shisha Pangma), alebo v nasledujúcich dňoch (Shisha Pangma, Cho Oyu, Broad Peak, GII). Väčšinou je stopy vidieť niekoľko dní. Raz som nechal na vrchole ľadovcovú šrúbu (Shisha Pangma). Ale už to nikdy neurobím! Pretože je to druh odpadu na vrchole.

Áno, viem, že vrcholová fotografia je najlepším dôkazom, ale niekedy nie je možné ju urobiť. A nikdy som nečítal, že vrcholová fotografia je jediným možným dôkazom! Zo všetkých vrcholov, na ktoré som vystúpil, som si zobral to najdôležitejšie – informácie. Viem to opísať, povedať, čo tam bolo a čo v tom období nebolo.

ExWeb: Povedal by si, že obe nešťastia boli smutnou náhodou? Ak áno, sú nejaké lekcie, ktoré si sa pre budúcnosť naučil, alebo cítiš, že si nemohol zabrániť ani jednej z nich?

Dodo: Obe nešťastia sa stali pri zostupe. Prečo? Pretože sme liezli alpským štýlom, pretože sme boli prví na kopci a na vrchole v tej sezóne, pretože sme nemali žiadne fixné laná, nerobili si postupové tábory, nepoužili doping (kyslík), ...

Toto bol najdôležitejší cieľ nášho tímu. Liezť ľahko a rýchlo. Nie s 20 kg a jedlom na 10 dní, s pomocou iných expedícií. Len v malom tíme. Viem, že bežným lezcom, či ľuďom  je ťažké pochopiť – pretože alpský štýl v Himalájach je o niečom viac ako len vystúpiť na vrchol. Toto je filozofia čistého a elegantného štýlu lezenia.

ExWEb: Je niečo, čo by si chcel doplniť?

Dodo: Počas 15-tich mesiacov som bol na 4 expedíciách a pokúsil som sa vyliezť deväťkrát osemtisícovku. Po všetkých skúsenostiach, ktoré mám, môžem povedať len jednu vec – je veľký rozdiel liezť osemtisícovky v malom tíme, na „voľnej“ ceste a bez fixných lán ako liezť vo veľkých skupinách so všetkým materiálom a 10-15 lezcami na vrchole v ten istý deň. Alpský štýl tu bol ešte predtým ako som sa narodil: Kurtyka, Messner, Kukuczka a samozrejme Becík, Božík, Jaško, Just, ktorí vyliezli „Hard way“ na Mt. Everest, alpským štýlom v roku 1988. A to nám dokazuje jednu vec – že je to možné.

Zdroj:


Explorersweb