Taká tá klasická rutina...
04:45 Budík. Píp, píp, píp, píp...
05:00 Boha, tak vstávame či čo?! Hej hej, už musíme! Otočím sa na druhý bok a ešte na sekundu mám v pi...

05:15 Tyčinka, hlt vody, nahádžeme veci do báglov a fičíme...
05:30 Ešte, že je tá tráva zmrznutá! Hej hej super! Už by sme boli mokrí...
06:00 Čo, naberieme vodu už tu? Nie, až hore! Nechce sa mi s tým ťahať!
06:01 Dúfam, že tam bude...



O siedmej ráno stojíme s Mirom Meďo Medvecom pod pravou časťou JV steny Lomnického štítu, tiež nazývanou „Cmiterové rebro“ a čumíme na oranžové previsy nad našimi hlavami. Už sme na ne s Méďom pozerali v zime 2015, keď sme tam liezli „Michalovu cestu“, ktorá je sto metrov vľavo. Vlastne som na ne pozeral už v zime 2013, keď som tam bol sám a chcel skúsiť „Michalovu cestu“ sólo ale nemal som vtedy na to gule a po prvej dĺžke som to otočil.


Klikni na fotku pro větší rozlišení


Boha, Meďo, to bude riadna bitka! No to ti poviem ujček! Spomienkový optimizmus je sviňa. Našťastie sme s tým tak trochu počítali, takže tu máme všetko železo od výmyslu sveta. Meďo vyhral strihačku a nastupuje do prvej dĺžky. Zo začiatku krásne ľahké lezenie v pevnej skale takže „stoupá jako dým“ a krásne to odsýpa. Po dvadsiatich metroch klesne rýchlosť jeho postupu na nulu. Začína nadávať a stepovať na mieste. Boha, hluchota, hluchota! Tu nedám nič! Vyťahuje hakerské pomôcky, začína jemná hodinárska práca a boj o každý centimeter.

<
Klikni na fotku pro větší rozlišení

Dávaj bacha! Tejto skobe moc neverím... OK, poď! Meďo pomaly zaťažuje „dužník“ natlčený v hluchej špáre na spoďáka. Polovica skoby trčí zo skaly von ale nič iného tam nebol schopný namontovať. Postavil sa do rebríka a... Mrd!!! Vytrhol ju aj s ďalšou jedničkou a pekne sa preletel. Našťastie veľký frend v otvorenom spoďáku zabral a druhé lano ešte istila tutová jednička vľavo.


Klikni na fotku pro větší rozlišení

Po hodine a pol som mierne zmrznutý doliezol a dožumaroval za Meďom na prvý štand a smutne pozeral na dĺžku ktorá ma čakala. Previsnutý kút s miestami úplne zatvorenou špárou! Posledné tri dni som liezol v Teplických skalách, takže som bol poriadne nažhavený na voľné lezenie a nie na hákovanie. Vyrazil som nie úplne nadšený. Všetko sa však zmenilo po natlčení prvej jedničky. Bol som zrazu sám v „bubline“ v ktorej existovala iba skala, ja, jedničky, čoky, frendy, balnaty, skoby a háčiky! Milujem tieto bubliny. Je úplne jedno či leziem ľad, bouldrujem alebo len tak ležím v lese so steblom trávy v držke a rozmýšľam nad nesmrteľnosťou chrústa. Proste prítomnosť. Všetko okolo mňa sa zmenšilo do najbližšieho metru a vyriešenia problému čo ďalej založím a či ma to vôbec udrží. Bol som v hakerskom tranze! Po skoro troch hodinách som na Méďa zakričal štand a zruš.


Klikni na fotku pro větší rozlišení

Ďalšie dĺžky na vrchol boli už jednoduchšie a tak sme si užili aj to voľné lezenie v super skale! Krásne päťkové lezenie, kde založíš tri frendy na dĺžku a utekáš po vymytej skale.

Resumé:

Kto sa vlka bojí, nech do lesa nechodí! 6, A3, 260m
Miro Medvec & Ján Smoleň 8.9.2017 (10hod.)
Vysoké Tatry, JV stena Lomnického štítu
25 skôb, 20 jedničiek, sada frendov, čokov, balnatov, háčikov

Dík moc za podporu!
TILAK, TENDON, CLIMBING TECHNOLOGY, SCARPA, SHERPA FOOD, MARVA, MOUNTAIN EQUIPMENT ALPSPORT, ESBIT, METOLIUS, SHS JAMES, INTERSPORT GALFY