VYSOK TATRY - Jeden esk skialpinista zahynul a dal utrpl vn zrann, kdy je dnes odpoledne v oblasti Rys ve Vysokch Tatrch strhla lavina. TK to ekl mluv leteck zchrann sluby Air Transport Europe Pavol Sveto. Totonost postiench pr zatm nen znma, protoe jejich vci se jet nenaly.
Velk lavina dvojici skialpinist strhla kolem 14:00 SEL a na dno Tk doliny, kde je nael lka leteck zchrann sluby, upesnil mluv.
"Jednoho lyae vlastnma rukama vyhrabal ze snhu lka leteck zchrann sluby, kter se dostal na msto netst krtce po udlosti dky tomu, e prv letl pobl v zchranskm vrtulnku na pomoc zrannmu nizozemskmu turistovi," ekl Sveto.
Prvn nalezen ech utrpl mimo jin vn zrann hlavy a byl okamit pepraven vrtulnkem do nemocnice v Popradu. V souasnosti je hospitalizovn na oddlen anesteziologie a intenzivn medicny.
Druhmu eskmu lyai u nebylo mon pomoci, pestoe jej zchrani nali rychle dky krvavm skvrnm na snhu, uvedl Sveto.
V Lukovskm kotli v Nzkch Tatrch se podle mluvho dnes tak zranila snowboardistka z Ostravy. Mladou enu, kter si poranila koleno, dopravil vrtulnk do nemocnice v Liptovskm Mikuli.
Vn zrann ptee a pnve utrpl dnes v Zpadnch Tatrch rovn padestilet slovensk skialpinista z Liptovskho Mikule. I tohoto mue strhla lavina, kter se uvolnila v sedle mezi Hrubou kopou a Temi kopami.
8.4.2004 - Dnes rno bolo na hrebeoch hr zamraen a hmlisto. Mierne sa ochladilo, teplota vzduchu sa pohybovala od -11 do -4C. Na hrebeoch Tatier fkal erstv severozpadn vietor rchlosou od 25 do 45 km/h., v nrazoch do 55 km/hod. Za poslednch 24 hodn napadlo op od 5 do 20 cm novho snehu. Za posledn peridu sneenia v oblasti Tatier od 20 do 40 cm. Vo vych polohch je sneh such, v nich vlhk, uloen je na tvrdom a zadovatelom starom snehu. Vplyvom severnho vetra sa najm na junch extrmnych strmch svahoch vytvorili mlo stabiln snehov dosky, vanke a preveje. Vo vysokohorskom terne Vysokch Tatier sa nad hranicou 2000 m.n.m.vytvorililo zven lavnov nebezpeenstvo, t.j. 3.stupe z 5-dielnej medzinrodnej stupnice.Predpoklad sa zosuv snehovch dosiek pri malom mechanickom zaaen najm na svahoch so sklonom nad 35. Ojedinele je mon aj samovon vskyt malch a stredne vekch lavn z novho snehu. V Zpadnch a Nzkych Tatrch je mierne - 2.st. a vo Fatrch mal lavnov nebezpeenstvo - 1.st. Tendencia lavnovho nebezpeenstva na najblich 24 hodn: stpajca.
Da 9.4.04.o 14.50 prila sprva na HZS operan stredisko, e spadla lavna z masvu Rysov do eskej doliny.Poda sprvy v lavne boli 2 skialpinisti. HZS ihne zorganizovala zchrannu akciu v sinnosti s LZZS v Poprade. Na miesto neastia bol vysaden psovod so psom a jeden zchranr HZS VT. Jeden zranen horolezec bol transportovan vrtunkom do popradskej nemocnce a druh lavnov nehodu nepreil.
09.04.2004
Da 09.04.2004 o 10.50 hod. bola ohlsen HZS oblastn strediko Zp. Tatry v iarskej doline lavnov nehoda obana z L. Mikula.
Slubukonajci ihne zorganizoval zchrann akciu v sinnosti s LZZS a v spoluprci s HS na Slovensku. Postihnut vykonval peiu tru abom medzi Hrubou kopou a Troma kopami s myslom vystpi na Hrub kopu. Pri vstupe si odtrhol lavnu z akho mokrho snehu. Po pde zostal lea na povrchu lavny s viacermi vnejm poraneniami. Vrtunk LZZS transportoval zranenho do nemocnice L. Mikuli.
V oblasti Rysov zahynul esk skialpinista a al sa ako zranil
esk skialpinista zahynul a al sa ako zranil dnes popoludn v oblasti Rysov vo Vysokch Tatrch po pde lavny zo snehovho previsu. Ili po hrebeni Rysov a zasiahla ich snehov masa, ktor padla smerom do akej doliny.
Ako informoval TASR nelnk Horskej zchrannej sluby vo Vysokch Tatrch Martin Kulanga, o pomoc poiadali Leteck zchrann slubu (LZS) Air Transport Europe (ATE) z Popradu. Hovorca LZS ATE Pavol Sveto spresnil, e po prlete vrtunka na miesto lekr vyhrabal ako zranenho skialpinistu, ktormu spod snehu trala zadn as tela. Za pomoci asistenta ho naloili do siete a s akou polytraumou odviezli do popradskej nemocnice. Druhho z dvojice nali poda krvavch stp na snehu. Bol vak u mtvy.
alia zchrann akcia sa rozbehla popoludn vo Vekej Zmrzlej doline, kde si nvtevnk z Holandska vyvrtol koleno. Poas dneka je to u tvrt akcia LTZ ATE z Popradu. Ako informoval Sveto, okrem Vysokch zasahovali aj v Zpadnch a Nzkych Tatrch. Zo iarskej doliny previezol vrtunk do nemocnice v Liptovskom Mikuli turistu, ktorho zranila padajca lavna a v Lukovskom sedle v Nzkych Tatrch v akom terne si vyvrtla koleno 19-ron snoubordistka z Ostravy. Skonila tie v nemocnici v Liptovskom Mikuli.
Je mi lto kazdeho ztraceneho mladeho zivota, drz se. Me zustal hodne blizky kamarad v te lednove lavine v Parichvostu, takze vim, jak je to pro vsechny pozustaly hrozne tezky...
Laviny a skialpinizmus bude zejm dost asto diskutovan tma. Udlejme nco pro to, aby takovch prvih bylo co nejm. Vidm to tak e do snhu, kde zapadm po ps prost pky nepjdu, ale klidn tam vjedu na lych. pokud jdu pky, mm pmj kontakt s trnem a pokud mm zkuenosti,jsem schopnej sp rozpoznat nebezpe. Tenhle Xtej lavinovej smysl krsn popsal Valerin Spusta z Krkono. Tohe nen hodnocen tohoto netst, nebyl jsem tam.
Zjedny vci m je ale trochu smutno: akou dolinu nenajdete ani v Hlavkov map, ani v Kroutilovi, nebo v Pukovi,dokonce ani v Paryskim. Jmenovala se toti do nedvna esk dolina. Pamatuju prvn snahu o pejmenovn nkdy v roce 1968, nebo 69. Ale je to jejich zem, maj prvo si urit nzvy podle sebe.
Podle toho vodkazu by ta Tko esk dolina mohla bejt i nsk. A se Vladko, nebo Kaprek stane slovenskm prezidentem, tak se to teba zmn na Dolinu nsko-slovenskho priatelstva. To good luck, chalani.
ja som si takisto uz zvykol, ze je tato dolina nazyvana "eska", chcem ta len upozornit, ze vyslovnost niektorych narecovych slov, sa velmi tazko da napisat, pretoze na to asi nemame abecedu, a ked sa to i napise, v skutocnosti to znie trosku inak. preto to tebe moze pripominat "nsku" dolinu, keby si to pocul vyslovit nejakym goralom, a poznal to ich narecie, nemal by si pochybnosti, aka to je dolina. mozno lepsie pochopis, ked ti dam za ulohu, aby si mi popisal vyslovnost vaseho "r s mekcenom" nejakymi inymi pismenami, mozna to dokazes, ale mozes mi verit, ze nie cesi to urcite budu vyslovovat kazdy inak, a tebe ostale len smiech. tolko ku gramatike, ci uz suhlasit s premenovanim alebo nie, moze byt vecou diskusie, a nazory mozu byt rozne
Je jasn, e kadej trotl si lape na jazyk jinm zpsobem. Nkdo vyslovuje jako , F, nebo R, k podstat se dycky k dobereme. Ale pro se tomu nezachechtat. Stejn legranda m pijde njak pejmenovvn dolin, by dotyn dostala jmno omylem jednoho Germna. Navc - kdy u letos padaj v Tatrch ei jako vestky, tak by po sob mohli mt njakej pamtnk - teba eskou dolinu :-)
Poznmky k nzvosloviu Vysokch Tatier
Dominik Michalk, Tatransk Horsk Sluba
Histria - zdroj omylov
Nzvoslovie vo Vysokch Tatrch vychdza prevane z udovho pomenovania doln, plies i vrcholov. Rokmi sa vak na mnoh pvodn vznamy nzvov zabda, nzvy sa prispsobuj niekedy jazyku niekedy dobe. Je to vsledok zabdania na jazyk naich predkov, slep akceptovanie stavu, nepoznanie histrie?
Uveme len niekoko prkladov nepochopenia pomenovania aspo tch vznamnejch vrcholov i doln a plies:
* Rysy (2499 m n.m.) - pomenovanie vzniklo z goralskho "rysy" o znamen iary, ryhy. Tie skutone dobre vidno pri pohade zo severu na vrchol Rysov ale aj cel sek severnch stien v pokraovan na Mengusovsk tty - s to aby a ikm terasy dlho do leta zasneen a tm sa vinmajce ako zvisl lnie na tmavom pozad skalnch stien.
* Zlobiv (2457 m n.m) - pomenovanie vzniklo poda vraznch abov, ktor s charakteristick pre tento tt pri pohade z Kaacej doliny. ab sa po goralsky povie "zlob". Zlobiv teda neznamen tt, ktor sa hnev (od eskho zlobiti se), ale tt s vraznmi abmi.
* Gnok (2461 m n.m.) - ide o tt horolezeckej verejnosti znmi ako Ganek, pre ktor je typick mohutn skaln terasa - galria Ganku, nad cca 300m vysokou severozpadnou stenou. Pomenovanie je vlastne prenesen vznam gnku ako vyvenho priedomia. Ganek je vak po goralsky a gnok je po liptovsky teda reou zemia ktor nem ni spolon s danou lokalitou.
* Otepy - zakonenie hrebea Prostrednho hrotu (2441 m n.m.), pre ktor je typick tvar odtiepnutia sa vrcholovch parti hrebea od hlavnho masvu Prostednho hrotu. Otep je portov nstroj a so skalnm masvom charakteristickch tvarov nem ni spolon.
* Posk hrebe (2199 m n.m.) - spisko-nemeck nzov ktor sa odvinul od mylnho nazvania Goralov Poliakmi (zmena vznikla z podobnosti goraliny a potiny). Za Poskm hrebeom leiaca Bielovodsk dolina bola zemm goralov z Jurgova, ktor leal na Slovenskom zem (obec bola predan Posku za as surovinovo zaujmavho zemia Tena poas ministrovania Benea v Masarykovej vlde za bvalej SR). Posk hrebe teda nikdy nebol hraninm hrebeom medzi Slovenskom a Poskom a zemie za nm na severe, bolo vdy zemm Slovenskm.
* ak dolina, pleso a tt (2502 m n.m.) vs. esk dolina, pleso a tt. Dolina s akm prstupom pre pastierov oviec dostala v goraline pomenovanie "ynsko", o je po spisky "eko". Omylom nemeckho mapra v 19. storo vzniklo potom pomenovanie s prdavnm menom "esk/esk"
Ako vidno zmeny, omyly vo vzname slova i premeny nzvu maj najrznejie podoby. Nasledovn prklad ukazuje, ako sa umelo menil nzov aj poda politickej situcie:
* Franz Jozef csc - od r. 1894 do r.1919
* tt legionrov - 1923 - vojnov obdobie
* Stalinov tt - od r.1949 do r.1956
* Gerlachovsk tt - od r. 1956 do asnosti.
Bojme sa vlastnho jazyka?
Jeden z najznmejch omylov, ktor m takpovediac u aj svoju histriu je pomenovanie akej doliny, akho plesa a akho ttu. Pomenovanie vzniklo z goralskho nzvu "ynsko dolina". "ynsko" znamen doslovne "ako". Jedn sa prakticky o jedin odno Bielovodskej doliny, kde sa vyskytuj svisl trvnat porasty, na ktor sa v minulosti oplatilo vyhna ovce na pau, ale kde bol zrove pre niekdajch pastierov aj naja prstup. Dostupnos ternu sa teda prirodzene premietla do miestneho pomenovania. ynsko sa po spisky povie "eko". V tom ase, psala sa prv polovica 19. storoia, ke neexistovali tlmonci, si preto vtedaj mapr berlnan Albrecht Sydow zrejme ani nemohol sprvne vysvetli spisk ekvivalent "eko" ako "ako". "eko" mu skr znelo ako preho znme "esko". Pre pomenovanie doliny, plesa a ttu preto celkom prirodzene zvolil prdavn meno "Bohmische". Na tento, pre vtedajie pomery celkom sympatick omyl, nadviazala vtedajia turistick uhorsk a neskr i esk verejnos. Boli pri tom medzi nimi i tak vznamn autori a znalci Vysokch Tatier ako J. Hlavek, Z. Peek i F. Kroutil spoluautor populrneho horolezeckho sprievodcu. Naproti tomu boli snahy uvies nzvoslovie do sladu s pvodnm jazykovm vznamom miestneho goralskho nzvu. Ide najm o mapu Vysokch Tatier z r. 1957 autorov P. Janek, tiavnickho a M. Rajana. Bola to aj snaha obanov obce Javorina, ktor iadali zmenu nzvu ete v 50-tych rokoch. Miestny nzov s prdavnm menom "ak" je v sasnosti pevne vit u miestneho obyvatestva, o sa premieta aj do nzvoslovia mp, najm lesohospodrskych mp podrobnho mertka. Opodstatnen nzov "ak" sa uvdza aj na najnovch mapch Vysokch Tatier vydvanch v Posku, pravda v poskej transkripcii.
Len na slovenskch mapch stle figuruje vecne nesprvny nzov "esk". Vyvstva teda otzka, dokedy budeme dokazova a svetu predklada nau vlastn nectu k udovmu nzvosloviu, ktor je jednm z nositeov nho kultrneho dedistva? Odpove mono poznaj mapotvorcovia vo VK, mono nzvotvorcovia v jazykovednom stave SAV?
Ha, za vechno mou Nmci (viz text) :o))). Faktem je, e jsem se v ivot nesetkal z nznakem, e by se "pvodn" esk dolina a okol nkdy jmenovala nebo mla jmenovat ak (vetn publikace od Bohua a Houdka "Osudy Tatier") ale asi to tak bude :o)))
ahoj,neznam te,ale znala jsem Honzu.vim,ze pisu dost pozde,nevsimla jsem si driv techto stranek.JE MI MOC LITO,CO SE STALO.byl to super kluk.ahoj a mej se a jestli se chystas do hor,tak davej pozor eva
Na webu NaVylet.cz objevte pestrou paletu turistickch cl a tip na vlet nap celou eskou republikou. Nechyb ani oblben lezeck oblasti jako esk rj s pohdkovmi skalnmi vemi i dramatick Labsk pskovce, kter lkaj dobrodruhy i horolezce z cel Evropy.