Jarka pro vás upravila své povídání o lezení ve Švýcarsku, jehož první část vyšla v oddílovém časopisu HK Filozof Bratislava 1/2010. S Michalem je osud zavál do Zürichu, kde s přestávkami pobývají již druhým rokem a samozřejmě objevují i lezecké možnosti.

Chcela by som sa podeliť o naše prvé skúsenosti s lezením vo Švajčiarsku. Schweiz ponúka nekonečné možnosti ako sa lezecky vyžiť, pár stoviek oblastí od skaliek po dlhé alpské cesty. V nepriaznivom počasí sa dá navštíviť viacero umelých stien. Tiež si netreba nechať ujsť nádhernú turistiku čarovnou krajinou, zelené kopce na ktorých sa pasú kravy, ovce, kozy, výhľady z Pillatusu, Schilthornu, spod Eigeru, sedla Jungfrau či iných krásnych miest a kochať sa pohľadom na rozľahlé jazerá a majestátne hory.



Na jeseň sme navštívili oblasti Eppenberg, Mattstock, Schauenburgflue a Schartenfluh a prvý jarný výlet smeroval do oblasti Klus-Balsthal, tiež v časti Basel. Tieto oblasti ponúkajú cesty dobre až veľmi dobre odistené, skúsili sme platňové lezenie, kúty, špáry, madlá, ostré dierky, kvaple, či píšťaly. Ale teraz pekne po poriadku.

16. 8. 2009, Zlý začiatok

Je krásny slnečný deň a my plní očakávania sa asi po dvoch hodinách cestovania ocitáme v mestečku Gersau. Nádherné miesto na brehu Vierwaldstättersee. Teta na informáciách nám dokonca vytlačila aj plánik ku skalám. Čo viac si môžeme priať. Túto oblasť sme si vybrali pri surfovaní po nete, po nie veľmi aktívnom lete, ako jednu z ľahších.
Avšak nebola to dobrá voľba. Po niekoľkých hodinách blúdenia hustým lesom, po tom ako sa lesná cesta náhle stratila, sme sa aj vďaka GPS a Google maps na telefóne, dostali k vytúženým skalám. Uch, na naše nemilé prekvapenie sme našli len veeeľmi zarastené skalky, kde by lezenie pripomínalo skôr trápenie ako radosť. Po nekonečnom strmom výstupe na kopec a potom zostupe asfaltkou, sme sa sklamaní vracali domov. Najbližšie dni kupujeme dvoch výborných sprievodcov a začíname plánovať ďalšie víkendy.
Nejspíš se jednalo o sektor Oberholz v oblasti Klettergärten Gersau, ale jsou tam i další sektory...
Yarka: Presne tak, postupom casu zisťujem, že sme museli vážne hlúpo zablúdiť. Kto vie, čo sme to vlastne našli.. Okolie aj výhľady naozaj krásne. Tu plánik+Topo.

30.8.2009 Eppenberg, Arrau

Naše spoznávanie a rozliezanie začíname teda v oblasti Eppenberg. Pozostáva z 3 sektorov. Každý z nich má do 30 veľmi dobre odistených ciest. K sektoru A sa nachádza tabuľa s nákresom ciest hore pri štandoch, kam sa dá zísť lesným chodníčkom pri príchode do oblasti a potom pokračovať dole k nástupom. My sme deň strávili najmä v sektore B, v cestách od 10 do 25 m. Platne, kúty, špáry a na záver sme dali aj pár pokusov v sektore A. Milo nás prekvapilo, ako je o cesty postarané. Pod skalou nechýbala zavesená metlička, či koberček pod lano, no úplný prepych. Pokiaľ si zabudnete sprievodcu, nič sa nedeje, pod skalou nájdete tabuľu s nákresom ciest. Do sýta sme si tu poliezli a určite sa ešte vrátime.

31.8.–1.9.2009 Mattstock, Amden

Požičali sme si na pár dní auto a presúvame sa na najbližšie dva dni viac na sever nad mestečko Amden poskúšať niečo dlhšie. Čaká nás aj dlhší nástup krásnou zelenou krajinkou, malé domčeky a čím vyššie stúpame, tým krajší výhľad sa nám naskytá. Oblasť ponúka osem položených 180 m ciest, obťažnosti 5a až 6a a asi desať 120 m ciest, 4c. Keďže Michal moc skúseností s viacdĺžkovými cestami zatiaľ nemá
a obaja sme toho veľa kvôli pracovným a iným povinnostiam v sezóne 2009 nepoliezli, skúsili sme ľahšiu 120 m cestu v sektore „Zentrale Platte“. Trochu mi to pripomína Paklenicové lezenie po ostrých píšťalách. Skala drží vynikajúco na trenie. Cestu môžeme zhodnotiť ako celkom peknú, až na ten krkolomný zostup, ktorý nás veľmi nepotešil. Dlhý traverz cez stenu, ďalej na vrchol Mattstocku, 1935 m a potom chodníčkom dole. Už za tmy sme zbehli dole k autu a podarilo sa nám preparkovať ho vyššie k lesu, kde sme aj prespali. Ráno sme to mali k nástupu, čo by kameňom dohodil. Vyberáme si päťkovú cestu Südostwand Platte, 180m, opäť po píšťalách. Cesta podobná ako z predošlého dňa, len miestami menej položená. Pre zmenu nás dnes teší skvelý zlaňák, 7 x 25 m a tak ešte za slniečka schádzame do mestečka na osviežujúci nápoj.

4.9.2009 Schauenburgflue, Basel

Oblasť Schauenburgflue sa nachádza smerom na Basel. Hneď za dedinkou Liestal je odbočka v pravo hore. Od malého parkoviska vedie „Wanderweg“ asi 15 min. lesnými chodníčkami až ku krásnemu skalnému masívu. Nová, sľubná oblasť, nás však privítala dažďom. Len čo sme stihli prísť pod skalu a trochu sa rozhliadnuť, začína pršať, vážne pršať. Sklamaní sa cestou domov zastavujeme vybiť si energiu aspoň na umelej stene Gaswerk, v meste Zürich (http://gaswerk.kletterzentrum.com/home.php). Toto lezecké centrum je so svojimi 4000 m2 jedno z najväčších na svete. Je rozdelené na 4 vnútorné haly, dve poschodia a 1 vonkajšiu časť + bouldre. Cesty do 17 m, obťažnosti 2 - 11. Vstupné je celkom závratné. 32 frankov (asi 21 Eur) cez víkend a cez týždeň po štvrtej a polovicu z ceny cez týždeň do štvrtej hodiny popoludní. Myslím, že sme sa zničili celkom slušne. Vyskúšali sme aj mechanické samoistenie a do večera sme mali o zábavu postarané.

5.-6.9.2009 návrat do Schauenburgflue, Basel

A sme tu zas. Prechádzame okolo dvoch ohnísk a dostávame sa k vytúženej skale. Krása. Cesty od 5a po 7a. Najviac ciest v obťažnosti 6a/+, dĺžka 20 – 40 m, nástup v 620 m. Sektory A, B, C, D blízko seba, spolu 52 ciest. Treba 10 - 11 expresov, lano 60/70 m. V oblasti sa často lezie, niektoré cesty sú vyšmýkané, lezenie je veľmi pekné.
Nájdete tu dlhé platne po ostrých dierkach a dierach, občas špáru, občas bruško, ale aj nejaký ten kút. Večer po lezení sa dá postaviť stan pri niektorom z množstva ohnísk a zakempovať v nádhernom lesíku. Schauenburgflue – ešte sa uvidíme!

11.9.2009 Schartenfluh, Basel

Smerom na Basel, nad dedinkou Gempen sa nachádza rozsiahla
oblasť Schartenfluh. Po pol hodine sa od autobusovej zástavky
Gempen, dostávame k parkovisku, reštaurácii a následne k výhliadke.
Pod nami nás čakajú sektory A-F, spolu 69 ciest, 12 – 30 m dlhé, aj kvapľového charakteru. Kompaktná skala, cesty kolmé, miestami do kopca, alebo veľmi do kopca - obťiažnosti do 7a+. V sektore A, B,C je väčšina ciest obťažnosti 6a až 6b+, v poslednom sektore zas viac kratších päťkových. Keď lezecky ešte trochu dospejeme, určite sem prídeme ešte čo-to poskúšať.

26.9.2009 Eppenberg, Arrau - Sektor C

Tak sme sa sem znova vrátili okúsiť lezenie v ďalšom sektore. Pôvodne sme chceli ísť pozrieť sektor A, ale keďže sme tentokrát prišli autobusom a ocitli sme sa skôr v sektore C, kde nebolo ani nohy a tak sme tu zostali. Opäť cesty 20 – 25 m, položené, kolmé, aj previsnuté. Zaujímavé bolo stretnúť v ceste, v skale umiestnené vtáčie búdky, ale čo som tam vôbec nečakala, bolo umelé madlo. Ako bodka za sanáciou oblasti, pri ktorej sa ani maltou nešetrilo. To už je trochu moc. Poliezli sme, čo sily stačili, ale na budúce sa už prejdeme radšej k sektoru A, kde to na nás pôsobí určite sympatickejšie.

21.4.2010 Klus-Balsthal, Basel – Náš deň

V pekný slnečný deň, vlastne hneď prvú stredu po mojom návrate z „dovolenky“ na Slovensku, som sa s mojou novou nemeckou spolulezkyňou a známym z umeliny vybrala zahájiť novú sezónu do ďaľšej nami ešte neprebádanej oblasti. Delí ju 6 sektorov a spolu asi 120 ciest, 15 - 25 m dlhých. Asi po 20 min. chôdze lesom, prichádzame k sektorom D a E, kde trávime „náš deň“. Nevyšmýkaný vápenec pôsobí svojim vzhľadom veľkých blokov trochu rozbito, avšak nakoniec je mierne lokroidný iba v jednej ľahšej ceste. Rozliezame sa v dvoch položených platniach a potom skúšame niečo viac do kopca.
Viackrát sme sa presvedčili o tom, že čo vyzerá zdola ako dobrý chyt, nemusí byť aktuálne vlastne vôbec žiadny chyt. Boli sme traja a každý sme si ku svojej spokojnosti vyliezli sedem pekných ciest. Veľmi vydarený deň a skvelé polezeníčko. Však som to na druhý deň aj dostatočne cítila :-).

---

Informace

Čo sa sprievodcov týka, výber nie je až taký rozsiahly. Najpopulárnejšia je edícia Plaisir od vydavateľstva Filidor, z ktorej v našej knižnici máme vydanie pre oblasti Jura a Ost pre Východné Alpy. Ďalšie časti pokrývajú západné Alpy (West) a južné Alpy - Tessin (Süd), pre zdatnejších existuje špeciálny diel Alpských ciest a diel pokrývajúci extrémne obťažnosti (diel Extrem).

Oblasť Jura – Nevysoké pohorie Jura sa nachádza na SV od Ženevy až po Basel, na západ zasahuje do Francúzska. Ponúka 62 oblastí, zväčša skalky, 15-40 m. Každá oblasť má väčšinou viac sektorov, od 20 do cca 120 ciest, od 3a po 7c. Nástup vo výške okolo 500 m. Viacdĺžkové cesty od 40 – 160 m. Nad 160 m sú zväčša ľahšie hrebeňovky. Nástupy od 10 min po hodinu.

Východné Alpy – od Brienz, cez Luzern až na sever - St. Gallen. Ponúkajú 72 lezeckých oblastí, dlhšie nástupy vo výške 1600 – 2800 m, 50 min. - 2,5 hod od cesty, väčšinou 70 – 300 m cesty, ale aj zopár dlhších výnimiek, či zopár 1000 m hrebeňoviek, plus nejaké tie 20 m skalky. Niekoľko ciest od 4a po 5c+ väčšinou obťažnosti 6a až 6b+.

Zatiaľ sme toho nestihli až tak veľa poliezť a o to sa viac tešíme na sezónu 2010. Listovanie v sprievodcovi, plánovanie a ďalšie objavovanie pre nás nových lezeckých oblastí a možností je už v plnom prúde.

Zopár ciest na záver, ktoré sa nám asi najviac páčili:
Südostwand Platte, Mattstock, 180 m, 5a (5a, 5a, 4a, 5a, 5a) OS
Tüfelsrissli, Eppenberg, 25 m, 5c+ OS
Santa-Barbara-Riss, Schauenburgflue, 25 m, 6a, OS
Das Kommt Vom..., Schauenburgflue, 25 m, 6a+, OS
Rivella, Klus-Balsthal, 15 m, 6a, OS

V hlavných úlohách: Jarka a Michal Šárnikovi, HK Filozof Bratislava
Kde: švajčiarske skalky a skaly