Najväčšie zastúpenie na 32. ročníku Medzinárodného festivalu horských filmov (MFHF), ktorý sa o týždeň začne v Poprade, bude mať slovenská kinematografia. Spomedzi 44 súťažných filmov je deväť od režisérov zo Slovenska.

Šéfka festivalu Mária Hámor informovala, že jeden z najvýznamnejších festivalov svojho druhu na svete opäť privíta filmárov, dobrodruhov a milovníkov hôr z celého sveta. Medzi tradičnými krajinami ako Česká republika, Poľsko, či Španielsko, sa však objavila aj snímka z exotického Ekvádora. O víťazoch festivalovej súťaže rozhodne medzinárodná porota v zložení Milka Raulin z Poľska, Martin Dvořáček z Českej republiky a Martin Kaňuch zo Slovenského filmového ústavu.

„Do súťaže sa prihlásilo 252 filmov, z ktorých do hlavnej súťaže postúpilo 44 snímok. Slovensko bude reprezentovať deväť filmov. Festival sľubuje bohatý program plný inšpirácie, adrenalínu a nevšedných zážitkov z najvyšších hôr sveta. Súťažné filmy pokrývajú široké spektrum žánrov – od dokumentov cez horolezectvo, skialpinizmus, lyžovanie, horský beh, paraglajding, portréty športovcov až po život ľudí v horskom prostredí. Porota rozhodne o držiteľoch Grand Prix, Cene poroty a ďalších piatich ocenení, udelí aj čestné ocenenie,“ uviedla Mária Hámor. Podotkla, že oproti vlaňajšku je vo festivalovej súťaži menej filmov, avšak sú dlhšie.

Filmy budú od 9. do 13. októbra premietať v 16 blokoch. Okrem Mestského úradu a Kina Tatran v Poprade, môžu snímky vidieť aj diváci v Kine Mier v Spišskej Novej Vsi a v Kine Iskra v Kežmarku. Okrem hlavného programu sú pripravené aj špeciálne premietania pre školy. Školy sa môžu prihlásiť na hodinové bloky, ktoré budú prispôsobené ich potrebám a záujmom. Predaj vstupeniek na jednotlivé bloky sa začal tento týždeň. Všetky informácie o programe a predaji vstupeniek nájdete na oficiálnej stránke festivalu www.mfhf.sk.

Pútavé a zaujímavé besedy

Súčasťou programu budú tradične aj besedy so zaujímavými osobnosťami z horolezeckého sveta

Prvá sa uskutoční vo štvrtok 10. októbra s Martinom Krasňanským, ktorý je jedným z najlepších slovenských lezcov. „Martin začal s lezením ako 17-ročný na skalách v okolí Bratislavy a odvtedy sa jeho dobrodružná cesta presunula na miesta ako Alpy, Patagónia, Yosemity, Grónsko, Pakistan či Madagaskar. Má za sebou viac než 40 prvovýstupov a voľných priestupov v Tatrách a v zahraničí,“ priblížila Hámorová. Medzi jeho najväčšie úspechy patria výstupy na ikonickú vežu Trango Tower (6.254 m.n.m) v pakistanskom Karakorame, kde spolu s Tomášom Bučekom a Michalom Mikušincom urobil druhé opakovanie cesty Gran Diedre Desplomado (7b+, A3) po 38 rokoch. Ich výstup trval 13 dní, pričom celú stenu zdolávali v náročnom kapsulovom štýle. Beseda s názvom Slovenská expedícia Karakoram – Trango Tower priblíži práve tento impozantný horolezecký výkon, výzvy spojené s lezením v jednej z najväčších skalných veží sveta, ako aj príbehy z expedície, ktoré dokážu zaujať aj širokú verejnosť.

V  piatok 11. októbra 2024 sa uskutoční beseda so Zoltánom Zolom Demjánom, jednou z najvýznamnejších osobností slovenského horolezectva a ďalšími hosťami. „Zolo je legendárny horolezec, ktorý sa horám venoval už od roku 1973. Medzi jeho najvýznamnejšie výkony patrí výstup na Mount Everest v roku 1984, keď spolu s Jozefom Psotkom a šerpom Ang Ritom zdolali najvyššiu horu sveta novou trasou. Jeho kariéra je plná úspechov, vrátane prvovýstupu na Lhoce Šar (8.383 m.n.m.) a významného prvenstva na Dhaulágirí (8.167 m.n.m.) v roku 1988, ktorý bol ocenený ako najhodnotnejší výstup roku Medzinárodnou horolezeckou federáciou UIAA,“ priblížila šéfka festivalu. Piatková beseda ponesie názov Zlatý rok zlatej éry a zameria sa na prelomové úspechy z roku 1984. Ten bol pre naše výškové horolezectvo mimoriadny, pretože horolezci z bývalého Československa dosiahli viacero významných prvenstiev, vrátane prvého výstupu na Mount Everest. Úspechy potvrdili poprednú pozíciu našich horolezcov na svetovej scéne. „Medzi ďalšie úspechy z roku 1984 patrí výstup Diny Štěrbovej na vrchol Čo Oju, výstup Jarýka Stejskala, Petra Božíka a Josefa Rakoncaja na Lhoce Šar, či výstup na Denali cez Slovak Direct. Neskôr sa úspešná slovenská expedícia vybrala na Mount Everest, kde Zoltán Demján spolu s Psotkom a šerpom Ang Ritom dosiahli vrchol, no zostup sa, bohužiaľ, stal tragickým pre Juzeka Psotku,“ doplnila Hámorová. Zoltán Zolo Demján po ukončení svojej horolezeckej kariéry v roku 1991 pokračuje vo svojom živote ako fotograf a kouč, pomáhajúc ľuďom nachádzať životnú rovnováhu. Na besede sa podelí o svoje skúsenosti, spomienky na najvýznamnejšie horolezecké výkony, ako aj osobné reflexie na roky strávené v horách.

Tretia beseda na festivale bude v sobotu 12. októbra s Danielou a Robertom Jasperovcami pod názvom Eiger – náš život. Robert Jasper, ktorý strávil viac ako 365 dní v slávnej severnej stene Eigeru a uskutočnil mnoho prvovýstupov, vrátane cesty Odysee (8a+), porozpráva o svojej vášni k tejto hore a o stretnutí s legendárnym Anderlom Heckmairom, prvovýstupcom severnej steny. Po prednáške budú premietať film o jeho sólo výprave do Grónska, kde absolvoval 30-dňové dobrodružstvo na morskom kajaku a vyliezol na nepreskúmaný skalný útes Stone Circle (7c). Nasledovať bude film Summit Love, ktorý dokumentuje horolezecký život Roberta a Daniely Jasperovcov, ich vzájomnú lásku a vášeň k horám.

Výstavy vo vestibule Mestského úradu v Poprade (sprievodný program)

    • Výstava Ladislava Janigu – ČARO NÁVRATOV: 50 rokov s fotoaparátom v batohu po horách sveta (1960 – 2010). Janiga, významný horský vodca, horolezec a fotograf, zachytáva svoje expedície a prírodu vo Vysokých Tatrách i po celom svete.
    • Výstava Vladimíra Launera – EXPEDÍCIA HIMALÁJE ’84 – SAGARMATHA. Výstava pripomína prvý slovenský výstup na Mount Everest v roku 1984. Vlado Launer je horolezec, skialpinista, horský cyklista, vodák a bežkár, okrem toho patrí k  organizátorom Psotkovho memoriálu vo vysokotatranskom horskom behu. V roku 1984 bol členom prvej československej expedície na Mount Everest, kde vystúpil do výšky 8 350 metrov.

Medzinárodná porota

    • Miłka Raulin (Poľsko) – cestovateľka a horolezkyňa. Ako inžinierka elektrickej trakcie je aj vášnivou cestovateľkou a horolezkyňou. V roku 2018 sa stala najmladšou Poľkou s titulom Koruna Zeme, zdolajúc 9 vrcholov. Je treťou a najmladšou Poľkou, ktorá prešla Grónskom, a prvou ženou so zimnou Korunou poľských hôr, keď zdolala 28 vrcholov za 6,75 dňa. Miłka je autorkou kníh, ako sú Sila snov a Ako som vyliezla na Everest. Zakladá festival The Power of Dreams – Festival of Adventure a projekt Rally South-North. Vedie sériu rozhovorov Rozhovory so zapálenými ľuďmi, ktorými motivuje ostatných, aby hľadali svoje vášne a prekonávali prekážky. Miłkin život je dôkazom, že so silou snov môžeme dosiahnuť čokoľvek.

    • Martin Dvořáček (Česká republika) – Kameraman dokumentárnych filmov a reklám, pochádza z Nového Hrozenkova na Valašsku a vyštudoval kameru na FMK UTB v Zlíne. Jeho práca ho zaviedla z Beskýd až na africký kontinent. Tvorí krátke dokumenty, ako Přehrada světla a portrét Štít Maličký. Bol druhým kameramanom v seriáloch Tatrou kolem světa 2 a Na skialpech přes hory. V súčasnosti pracuje na celovečernom časozbernom dokumentárnom filme Hrubá stavba, ktorý sa čiastočne odohráva na Ukrajine a v Prahe a momentálne je v postprodukcii.

    • Martin Kaňuch (Slovensko) – pôsobí v edičnom oddelení Slovenského filmového ústavu. Od roku 1998 je šéfredaktorom polročníka Kino-Ikon, časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze. Je zostavovateľom medzinárodnej súťaže krátkych filmov na Art Film Feste v Košiciach. Od roku 1999 pôsobí aj ako dramaturg a lektor filmového seminára Štyri živly v Banskej Štiavnici. Venuje sa dejinám slovenskej kinematografie.