Organizátor celej veci – Vilis – tento ročník spestril: predĺžil maratón na dva dni. Nevediac, čo ma čaká, som sa celkom tešil na víkend.
Deň prvý:
Kto pozná pravidlá vie, že cezpoľní lezci sú v značnej nevýhode, ale v sobotu ráno okrem domácich matadorov prišli považskobystričani, žilina aj bratislava. Hneď od rána nás Vilo motivoval parádnymi cenami, takže bolo treba dva dni poriadne zabojovať. O desiatej sa začalo liezť o dušu spasenú. Konkurenti z minulého roka si nič nedarovali a liezli všetky cesty do radu. Fero dokonca uvažoval o zamastení kľúčových chytov po prelezení cesty, ale indulonu si zabudol doma :-) Inak všetko prebiehalo vrámci fair-play (však sme lezci), aj keď Gabo sa pokúsil znechutiť Tomasa a poslal ho do osmičky, v ktorej som za posledných 8 rokov nevidel omádžovaný chyt, nieto ešte lezca. Po ôsmich hodinách športových výkonov (niektorí liezli aj počas búrky) sa zrátali body a vyhlásili predbežné výsledky. No nik nejasal, pochybnosti, čo bude zajtra nás ťažili akoby nám visel nad hlavami čierny búrkový mrak (keby tak z neho zajtra pršalo, hovoril som si). Naštastie Laco Makay zo spriateleného HK Manín priniesol demižón vína, a tým zabezpečil na večer celej spoločnosti dobrú náladu.
Deň druhý:
Väčšina ľudí v nedeľu oddychuje, iba zopár pravoverných lezcov malo budíky nastavené na 7:00 a o 8:00 im začínala šichta – ďalšia osemhodinovka lezeckého maratónu. Po nalezení do prvej cesty som preklínal ostré lišty, Vila aj seba. Až teraz maratón začal naozaj. Prinútiť zničené telo zabojovať už dokázalo iba niekoľko jedincov a tí kmitali takmer ako v prvý deň. Prví štyria to mali medzi sebou tesné, a tak nemohol poľaviť ani jeden z nich. My ostatní sme sa tešili na konečné vyhlásenie výsledkov a ukončenie týrania tela i duše. Dlho očakávaná hodina nadišla a Vilo ukončil súťaž a vyhlásil naj-borcov víkendu (pozri výsledky).
Aj keď Face to Face nemá zatiaľ medzi lezcami vybudovanú tradíciu, je to podľa mňa výborná akcia so športovými ambíciami, super zábava večer a dobrá príprava na hory. A za to všetko ďakujeme Vilovi, ktorý celú vec zorganizoval a sponzorom, ktorí túto akciu podporili bohatými cenami. Hlavnými partnermi akcie bol HK James Trenčín a Pro šport team. Akciu podporili: T-Šport, Sport Rysy, Trekland, Millet, Buff, Kayland, Northland, Lost Arrow, Holmekol, Dachstein, Tilak, Rejoice, Simax, Porcela Plus Trenčín. Hádam sa mu bude chcieť zorganizovať aj ďalší ročník Face to Face.
Najlepsie dvojice vyliezli spolu viac ako 90 ciest za den. Inac povedane: lezci ako G5, F1, Vlado Valach alebo Striežo vyliezli viac ako 45 ciest za den, rekord je okolo 51. Climber/climberka musi vyliezť tolko isto ciest ako jeho partak/partacka ktory/a nemusi liezt rovnaku obtiaznost... Liezlo sa od UIAA 3+ až 9+. Kazda cesta ma svoje bodove ohodnotenie podla obtiaznosti a stylu prelezu : RP/PP, TR alebo AF. Bodovy rozdiel medzi stupnami je minimalny takze rozhoduje v prvom rade kvantita vylezenych ciest potom obtiaznost a styl... Najlepsia climberka vyliezla v nedelu viac ako 30 ciest za den... No proste sa tam drtilo na plyn celych 8+8 hodín.
Akcia v klidku. Oplatilo sa stravit pekny vikend pri Trencine. Na Skalke sme boli prvy krat, ale urcite, ak nas neprejde auto, tak sa dostavime aj v oktobri a tymto pozyvam siroke okolie na tuto vydarenu lezecku akciu...A dakujem Vilisovi a spol za perfektne zorganizovanu akciu.
toho jsem se bal ze to bude kokotsky bodovany tak ze musis jak blbecek behat a vylizt toho co nejvic, to neuznavam, ten kdo vyleze 10 sestek je lepsi nez ten kdo da 10+? jste kokini...
takto mali šancu konkurovať aj šestkový lezci, čo bolo fajn pretože mali motiváciu. veď aj ten čo lezie 10+ mohol liezť desať šestiek a ktomu tie desiny, čo naopak šestkový lezec nemohol.čo sa ti na tom nezdá?