(hi res)
foto by © Ivan Sabo archive
Kde to je a ako sa tam dostať
Yosemite sú narodný park v Californii USA. Sú vzdialené asi 4 hodinky svižnej jazdy autom zo San Francisca smerom na západ. Tieto 4 hodinky sa vám môžu kľudne natiahnuť aj na 6 až 10, podľa toho, či je plná dialnica a či si plánujete nakúpiť zásoby jedla po ceste. Takže ak si k najrýchlejšej možnej leteckej ceste prirátate aj cestu autom kľudne sa vám môže stať, že to na jednu šupu nedáte. Potom vás od mikrospánku za volantom zachráni len spolucestujúca, čo vás ťahá za uši alebo nechcené prespanie niekde po ceste. Možnosti na prespanie sú rôzne, od zabookovaného motela, cez vkusné avšak oplotené ohrady pre pasúce sa kravy až po zákrutu na ceste tesne pred cieľom.
foto by © Ivan Sabo archive
Tam ale môžete dostať pokutu, pretože spať mimo kempu sa v parku nesmie. Ak zoženiete lacnejšie letenky do Las Vegas prípadne Los Angeles dá sa to došoférovať aj odtiaľ. V takom prípade musíte počítať s ďalšími pár hodinami strávenými na diaľnici. (Ak nie ste fanúšik šesťpruhových diaľnic v jednom smere, tak to neodporúčame) Dopraviť sa do parku kombináciou autobusov je možné avšak veľmi nepraktické. Ak ste lezci na chrbte budete mať pravdepodobne riadnu sviňu, ak nie dve, a auto sa v parku celkom zíde.
Ako to tam vyzerá a kde sa zložiť
Národný park Yosemite je rozlohou celkom veľký, ale z lezeckého hladiska ho môžeme scvrknúť na dve oblasti Yosemite Valley a Tuolumne Meadows.
Tuolumne Meadows
foto by © Ivan Sabo archive
Tuolumne Meadows sa nachádzjú na ceste 120, ktorá križuje celý park a sú vzdialené asi hodinu jazdy od samotného Yosemite Valley. Celkovo sa toto územie nachádza vo veľkej nadmorskej výške, takže je tam o dosť chladnejšie. Ak trochu nasneží tak cestu neodhŕňajú, iba ju uzavrú. Keď sa sneh rozpustí, tak ju znova otvoria. Po veľkom snežení je zvyčajne cesta uzavretá nastálo, od jesene až kým sa sneh na jar neroztopí. Lezie sa tam hlavne v lete a kempy su tam otvorené iba počas turistickej sezóny. Okrem lesov, lúk, skál, jednej cesty a kempov tam nič iné nie je takže treba byť zásobený. Okolitú krajinu tvoria nádherné zaoblené žulové monolity, takzvané dómy, na ktoré sa samozrejme aj lezie.
(hi res)
foto by © Ivan Sabo archive
Lezenie je úplne odlišného charakteru ako v samotnom Yosemite Valley. Skaly nie sú také strmé a špáry sú zriedkavé. Vačsinou sa lezú klasické smery v kútoch, a položené platne.
foto by © Ivan Sabo archive
foto by © Ivan Sabo archive
Veľmi časté su rajbasy a megarajbasy. Tam kde nie sú špáry to bez istenia nedáte, pokiaľ sa náhodou nevoláte Honold. No veľa nitov tam aj tak nečakajte. Je možné, že občas sú nity len na štandoch :-) Pre miestnu žulu sú charakteristické rôzne výčnelky, ktoré sa volaju “knobs”alebo “dikes” a umožňujú lezenie v platniach. Celkovo má tamojšia skala dobré trenie. Takže, ak je v údolí príliš teplo a už nemôžete vystáť masy turistov, Tuolumne sú super alternatíva.
Yosemite Valley
Yosemite Valley (to čo všetci chápu pod menom Yosemite)je úzka a strmá dolina vymodelovaná ľadovcami. V skalnatej časti je asi tak 15 km dlhá a pomerne úzka . Z hornej strany ho ohraničuje Half Dome a dole končí pri oblasti Arch Rock. Po oboch stranách vedie asfaltka, ktorá je väčšinou jednosmerná.
foto by © Ivan Sabo archive
V doline sa nachádza jeden Hotel (volá sa Ahwahnee, noc od 500$), jeden motel (Yosemite Lodge, noc od cca 100$) zopár kempov, zariadenia parku a ubytovania pre zamestnancov a rangerov, ktorý sú tam dosť premnožený. Pre lezcov je asi najvhodnejšie zložiť sa v Camp4 (6$ osoba/noc). Tu si treba skoro ráno, v sezóne aj od predošlého večera, vystáť radu na ubytovanie. Je to takzvaný “Walk in campground” takže netreba mať rezerváciu a kto prvý príde ten dostane miesto prvý. Kto si neprivstane možno sa mu miesto neujde. V takom prípade treba skúsit Housekeeping camp, alebo Upper a Lower Pines camps, ktoré si ale vyžadujú rezerváciu. Bez rezervácie vás ubytujú len keď náhodou majú miesto a budú vás každý deň prehadzovať z jedného miesta na druhé, podľa toho kde je práve voľné. Pre lezcov čo si spravia rezerváciu môžu byť aj tieto campy dobré. Výhodné sú hlavne keď cestujete vo väčšej skupine, pretože cena (28$) je za jeden site, kde môže byť až 6 osôb a dve autá. Keď sa to rozráta, môže to byť lacnejšie ako Camp4. Ak sa na vás miesto v Camp4 neujde a inde vás neubytujú musíte teoreticky na noc vycestovať za hranice parku. Bivakovanie inde ako v stene je zakázane a parkovať okolo Camp4 môžete len s povolením. Prakticky sa dá schovať kdekoľvek, kde vás v noci nikto neobjaví. Problém je iba s autom, ktoré nemôžete v noci skoro nikde oficiálne parkovať. Podľa našich skúseností, jediné vhodné miesto na nočné parkovanie je popri ceste pod El Capom. Ďaľším problémom sú potraviny, pretože v parku je zakázane uchovávať potraviny v aute. Rangeri tvrdia, že ich môžu medvede zacítiť a môžu vám auto poškodiť a ešte budete musieť zaplatiť 5000$ pokutu, že ste kŕmili divú zver. :-) Či je to pravda potvrdiť nevieme, lebo medveďa sme za celý čas nevideli. Pravda však je, že akonáhle necháte niekde vonku nestráženú potravinu, čo i len na chvíľku, vrhnú sa na ňu všetky ostatné malé zvery ako rakúny, squirely, myši, havrany atd.
Najlepšia sezóna, alebo kedy tam ísť
foto by © Ivan Sabo archive
foto by © Ivan Sabo archive
foto by © Ivan Sabo archive
foto by © Ivan Sabo archive
V podstate to zavisí od počasia a toho čo sa chystáte liezť takže najlepšie podmienky môžete vystihnúť kedykoľvek. Celkovo však v lete býva príliš horúco aj na severné steny, na jar mokro, na jeseň tlačenica a zime môže nasnežit :-) Takže ako sa rozhodnúť? Pre ľudí z Európy, ktorý si tam nemožu odskočiť na počasie sú určite najlepšie termíny od aprila do júna alebo od septembra do októbra. Treba sa ale zmieriť s tým, že spolu s vami tam bude ešte aj dosť veľa iných lezcov. Čo znamená troška tlačenicu vo vychytených cestách :-)
Camp4- ako to tam funguje
Je to lezecký kemp čo je hlavne cez sezónu riadne cítiť. Môžete tu stretnúť lezcov z celého sveta. Odhadom 95 percent ubytovaných v októrbi sú lezci. Ako už bolo spomenuté vyššie, na zaregistrovanie si treba ráno vystáť radu. Niekedy je dobré v tej rade aj prespať. Potom dostanete miesto, parkovací lístok na auto a hlavne číslo Foodlockera do ktorého si môžete dať potraviny. Je to železná skrinka do ktorej aj dvaja hladoši zmestia zásoby na celý mesiac.
foto by © Ivan Sabo archive
foto by © Ivan Sabo archive
V kempe sú záchody, ale nie sú tam sprchy. To však pravdepodobne väčšine lezcov nevadí :-) Ak to už bez hygieny nedáte, môžete sa zbehnúť osprchovať do iných campov, alebo prípadne skočiť do rieky. Maximálny počet dní, ktoré možno stráviť v Yosemitoch je 30 z čoho od 1.5. do 15.9. je to iba 7. To je pre lezcov naozaj málo, takže toto nariadenie treba vedieť obísť. Striedať kempy, ubytovať iba jedného z dvojice, poprosiť niekoho kto odchádza, aby sa zaregistroval namiesto vás a podobne. Ak budete čeliť podobnému problému tak sa v kempe nezdržujte medzi 8-mou ráno a 6-tou večer. Vtedy sa tam zdržujú rangeri a mohli by ste byť podozrivý.
Jedlo, obchody, reštaurácie
V parku sú jedny menšie potraviny v Curry Village a jedny väčšie v Yosemite Village. V podstate tam majú všetko z čoho sa dá prežiť. Ceny sú však aj na americké pomery hodne predražené. Odhadujem že tak jeden a pol až troj násobne oproti supermarketom. Ak máte hlbšie do peňaženky, keďže miesto zarábania dosť často leziete, určite sa oplatí nakúpiť si zásoby potravín v niektorom zo supermarketov mimo parku. Najlepšie, keď tak spravíte ešte po ceste z letiska, lebo do najbližšieho je to z Yosemitov asi dve hodiny jazdy autom. Aj v supermarketoch sú ceny potravín oproti európskym vyššie. Cenovo najprijateľnejší sa nám zdal Wallmart (jeden je po ceste pri meste Tracy). Môžete natrafiť aj na Food For Les alebo Grocery Outlet, kde je menší výber ale o to lepšie ceny. Keď vám už prestane chutiť kempingová strava navštívte niektorú z miestnych reštaurácií. Hamburger cca 6$ ,pizza 13$, sendvič 7$. Najlepšie sandviče majú v Degnans Deli v Yosemite Village. Treba si pýtať celozrnnú ciabattu a všetkého veľa. Najlepšie sa najete ak si dáte “Italian sandwich”. To vám ide roztrhnúť kútiky keď sa do neho snažíte zahryznúť. V hoteli sme neboli, ale ceny jedla sú asi primerané k cene ubytovania :-) V Curry Village je aj celkom veľký lezecký obchod, ktorý má ale zaujímavú vlasnosť, že všetko čo práve postrádate akurát nemajú alebo je to vypredané. Takže vôbec sa na dokúpenie vybavenia nespoliehajte. (majú ale fakt dobrý výber farebných karabín:))
Lezenie: kde, čo a s čím
(hi res)
foto by © Ivan Sabo archive
Začnem odzadu
„S čím“:
Takže čo si vlastne do tých Yosemtov vziať za náradie? Začnem najťažšou témou a tou sú lezečky. :-) Ak nebudete liezť iba naozaj ľahké cesty, alebo hákovať budete potrebovať najmenej dvoje. Jedny na široké špáry a komíny v ktorých sa nezriedka bojuje o život aj hodinu (možno aj dve:). Na to budete potrebovať lezky naozaj komfortné s vystretým palcom, určite o nejaké to číslo vačšie ako tie v ktorých zvyčajne leziete na skalkách. Na ostatné lezenie je zas dobré mať lezky úplne útočné. Z týchto dvoch protikladov vyplýva nemožnosť nájsť jedny ideálne. Treba upozorniť, že miestne špáry sa dosť odlišujú od tých v Adršpachu, kde sa dá liezť v čomkoľvek. V Yosemitoch často aj od pohľadu celkom dobrá špára, má kľúčový krok v mieste, kde sa treba postaviť vedľa nej na úplne zúfalý stupík. Veľa domácich lezcov lezie v LaSportivách TC pro a budú vám tvrdiť, že sú najlepšie. Sú však dosť tvrdé a nesadnú každému. Hlavne v rajbasoch si v nich chrochtať blahom nebudete. Nám sa ovedčila klasika LaSportiva Mythos a na ťažké dĺžky Miura VC. Chvály sme počuli ešte aj na Katana Lace. Celkovo sa nám zdalo že guma od Lasportivy najma XSedge je v Yosemitoch lepšia, ako od Five Tenu. S “no edge” technologiou asi v Yosemitoch nepochodíte aagresívne lezky ako Solution si nechajte radšej na bouldering. Najlepšie však je byť taký dobrý, aby sa vám všetky lezky zdali prijateľné. S lezečkami súvisí aj téma členkov (kotníkú). Možno aj preto sú TCpro také obľúbené ,lebo trocha chránia členok. Veľmi dobre ale spravíte, ak si ešte doma kúpite hádinky od Salticu. V Yosemitoch sú na nezaplatenie. Ak neviete, kde ich zohnať, zamierte do obchodu v Teplicích nad Metují.
Lezecký hardwear
Železo:
Keďže lezenie je prevažne po špárach bez istiacich pomôcok sa nezaobídete. Veľkosti a množstvo istení, ktoré budete v tej ktorej ceste potrebovať zvyčajne nájdete v sprievodcovi. Štandardne sú to pre vačšinu ciest dve kompetné sady friendov po tri palce. Občas navyše veľa malých.
foto by © Ivan Sabo archive
Celkovo je dobré mať so sebou tri celé sady. Pod jednou sadou sa rozumie komplet BD C3(5ks) a BD C4 (10ks), alebo ekvivalent od iných značiek. Dve najväčšie veľkosti # 5 a # 6 zvyčajne stačia po dva kusy, ak sa nechystáte na niečo obzlášť lahôdkové. Špecialita Yosemitov sú takzvané “pinscars” diery po skobách do ktorých sa istí normálnymi friendami dosť zle. Z toho dôvodu do nich používajú offsety. Je dobré mať z nich aspoň jednu sadu. Každá značka friendov má svoje pre a proti. Napríklad ja nemám rác BD C3-ky, ale občas sa nájde pinscar do ktorého iné ako C3 dáte len ťažko. Podľa našich skúseností sú vo veľkých velkostiach asi najlepšie Black Diamondy. V malých veľkostiach sú skvelé Metoliusy, staré Alieny alebo mikrofriendy od Wildcountry. Veľa ľudí nám veľmi chválilo Totemcamy, ale neskúsili sme ich. Takisto, okrem klasických čokov je dobré mať aj jednu sadu offsetových.
foto by © Ivan Sabo archive
Expresky sa zídu čo najľahšie, lebo vačšinou len zavadzajú na sedáku. Na voľné lezenie vám 12ks pravdepodobne vystačí . Ani platne bez špár nie sú odistené po metri :-)
Ak idete liezť technické hákovačky, tak máte pravdepodobne dosť skúseností a viete, čo za želiezka si máte nabaliť. Zo špecialitiek treba spomenút asi hlavne Cam Hooks. Kedže aj hákovanie prešlo nejakým vývojom a zistili že skoby sú síce super, ale ničia skalu, tak trend je hákovať bez použitia kladiva. Práve na to sa celkom hodia camhooky. Sú to do pravého uhla ohnuté želiezka ktoré sa vložia do tenkej špáry a držia zaťažené na páku, alebo skrut. Neviem či sa dajú v Európe zohnať, ale v miestnom obchode bývajú často vypredané takže sa na to radšej nespoliehajte. Veľké chvály sme od hákovačov počuli na Totemcams, takže aj tie stoja za uváženie. V novom sprievodcovi „Yosemite Bigwalls the complete guide“, je pri každej ceste napísaný aj potrebný materiál.
Iný hardwear: Ballnuty sme moc nepoužívali, ale občas sa možu zísť. Vyťahovák na friendy (šťáradlo) je lepšie mať čo najdlhší. Na istenie v stene sa najčastejšie používa Grigri alebo ekivalent. Ak máte ťažkú sviňu viac kladiek može bodnúť. A šróbovacích karabin nikdy nie je dosť :-)
Laná:
Aké lano si vlastne zobrať? Vačšina ludí lezie na jednom 60m 10-11 mm jednoduchom lane.
Ak aj druholezec lezie a nejumaruje na jednodňovky a skalky sa oplatí mať 60m dvojičky. Dĺžky v Yosemitoch sú fakt dlhé a keď chcete nejaké spájať 70-ka je tiež dobrá. Potom, ale rátajte s tým, že vačšinou budete ťahať o 10m lana navyše. Ak nechcete, aby bol druholezec iba preklínač batoha, tak do veľkej steny a na ťažké jednodňovky treba mať ešte ťahacie lano. Na jednodňovky postačí aj repka alebo jedna dojička. Do steny treba mať statiku. Ak leziete vo veľkej stene voľne, statika sa vám bude zdať príliš ťažká a bude zavadzať. V takom prípade je dobré ťahať iba pomocnú šnúru (6mm), ktorou so vytiahnete statiku. Zísť sa môže ešte jedno pomocné 10-15 metrov dlhé lanko na vypúšťanie svine do traverzu. Laná sú v Amerike naozaj drahé, takže lepšie je sa zásobiť doma.
Ostatné:
Do steny je najvhodnejší sedák s veľkými materiálovými okami. Čím pohodlnejší, tým lepšie. Najlepšie taký, čo aj niečo vydrží. Hlavne v širočinách a v squeeze chimney dostane sedák riadne na frak. Špárové rukavice sa občas zídu, ale väčšina ľudí asi uprednostní pásku alebo holé ruky. Na istenie a žumarovanie sa zídu koženné rukavice s prstami, inak si nezakryté časti niečo vytrpia. Rátajte s tým, že ruky aj nohy vám častokrát opuchnú. Keď idete liezť, lezecké fancy nohavice za 100 euri nechajte radšej v kempe a miesto toho si vezmite tepláky a niečo s dlhým rukávom na vrch čo vám nebude ľúto kedykoľvek roztrhať.
foto by © Ivan Sabo archive
Kde liezť?
Väčšina lezenia v údolí je orientovaná na juh ale, nájdu sa aj cesty, ktoré sú schované v tieni. Treba plánovať podľa momentálneho počasia a predpovede. Na spodku údolia zvyčajne veľmi nefúka. S pribudajúcou nadmorskou výškou sa v stene citeľne ochladzuje a aj rozfúkava. Keď je viac ako 90 F, na slnku takmer nemáte šancu;-) Keď je viac ako 80 F, na slnku je to drsné, ale dá sa. Rátajte s tým že budete potrebovat aj galón (4l) vody na osobu a deň. Super oblasti na horúce dni sú Elephant rock, Rostrum, Cathedral rocks, Sentinel rock, Chappel wall, Glacier point a Half dome. Obzvlášť chladivá je chuťovka Steck-Salathe na Sentinel. :-) Keď je teplo neznesiteľné, najrozumnejšia možnosť je odísť na Tuolumne Meadows. Naopak, keď je pod 50 F na severe to dajú iba riadny drsňáci. Pritom na Juhu može byť akurát ideálna podmienka. Na južných skalách hlavne v dolnej časti údolia sa v Yosemitoch dá liezť aj celú zimu. Stačí, keď svieti slnko. Najlepšie oblasti na chladné dni sú Arch Rock, Cookie Clif, Reeds Pinacle, Five and Dime, El Capitan, Schultz Ridge Base, Yosemite Falls či Royal Arches. Po daždi skala rýchle schne, takže ak v noci pršalo okolo 10-tej už určite niečo suché nájdete. Oblasť, kde by sa dalo liezť ked prší asi v údolí nie je. Možno keď ľahko mrholí mohlo by sa dať Cosmic Debris na Chappel wall. Prevažná väčšina lezenia je v špárach, ale pomedzi špáry sa sem tam nájdu aj platne. Výnimka je Glacier Point Apron, kde špáry takmer nie sú. Zato tam sú položené mega platne.
Čo liezť?
Dalo by sa povedať, že pre každého sa niečo nájde. Azda okrem tiahlych previsov po madlách, ktoré sa dobre onsajtujú. :-) Pri prvej návšteve údolia určite zabudnite na prevodnú tabulku. Hlavne v nižších stupňoch to nemá s naším lezením (okrem Ádru) nič spoločné. Nehanbite sa, hlavne prvý deň, skúsiť aj niečo za 5.6 alebo 5.7. Postupne sa oťukáte a zistíte, aký stupeň zvládnete natiahnuť bez toho, aby za vami zostávala na skale hnedá škvrna. Celkovo radšej prvé dni lezte trocha pod svoje možnosti. Môže sa vám stať že, 30 metrový odlez trocha zmení váš názor na klasifikáciu cesty. Veľa krát sa stretnete s typom lezenia, ktoré ste ešte nikdy nerobili. Obzvlášť treba spozornieť ak v sprievodcovi zbadáte slová ako squeeze, chinmey (kombinácia týchto dvoch vie byť obzvlášť zapeklitá), flare, narrows, wild, stem, heinous, awkward a všetko s predponou off : offfingers, offhands, offwidth :-) Určite si zo začiatku neberte menej istení, ako odporúčajú a skôr o niečo viac. Vyhnite sa všetkému čo má za názvom R (riziko vážneho pádu) alebo ešte horšie X(smrtelný pád). Veľmi opatrne vyberajte aj cesty s nitmi. Nity sa môžu v Yosemitoch osádzať iba ručne a odspodu, takže odlezy sú často krát značné a nity nie sú v miestach, kde by ich bolo treba, ale tam, kde sa dali naklepať.
Lezenie:
Voľné lezenie v Yosemitoch je pre priemerného lezca z Európy aspoň zo začiatku dosť špecifické. Kľudne sa vám može stať, že aj keď máte v európe polezené nejaké 8a-čka a 6-ky si doma nedávate už ani na rozlez, strasie vás aj najaká 5.9-tka. Aby ste nezúfali, krátka odbočka do hitórie. V Amerike mali tak ako aj u nás uzatvorenú lezeckú stupnicu do 6. 6-ka bola vyhradená pre najťažšie výstupy za pomoci technických prostriedkov. 5-kou boli označené všetky voľne lezené cesty, na ktoré bolo potrebné istenie lanom. Lezci si ale uvedomili, že nie všetky cesty čo lezú s lanom sú rovnako ťažké a preto ich rozdelili od 5.0 po 5.9 (prvá v r.1952). Potom im zase pár rokov trvalo, kým sa dohodli, že už sú schopný liezť aj ťašie ako 5.9 a uznali prvé 5.10. Problém je v tom, že medzičasom vyliezli všetko čo sa im v dobových topánkach dalo a oklasifikovali to najviac 5.9. Keďže v topánkach sa až tak dobre nelezie po malých stupoch, ale celkom obstojne v širších špárach a komínoch, tak tieto sa im podarilo vyliezť. Samozrejme ich klasifikácia ostala nezmenená, teda do 5.9. Toľko pohlad do hitórie.
Čiže, aj keby sa vám zdalo že nič ťažšie ste v živote nevyliezli a je to komín, (žabová špára) ťažšie ako za 5.9 to nebude :-) Okrem toho to naozaj nie je až také ťažké, keď si na to človek zvykne. Čo sa ale niekomu nepodarí nikdy! :-)
Chimneys- Komíny
Majú šírku viac ako 12 palcov. Sú to väčšinou tmavé, nie moc estetické zákutia Yosemitských skál, z ktorých sa ževraj nedá vypadnúť. Tomu ale ja ešte stále celkom neverím. Klasifikácia strašne nízka obtiažnosť niekedy strašne vysoká. Lezú sa vertikálnym plazením. Istenie je spravidla obtiažne ak sa poblíž alebo v komíne nenachádza nejaká tenšia špárka musíte ich jednoducho odliezť bez istenia. Na istenie v komínoch existujú také rozťahovacie trubky – BigBro, ale sú drahé a vyzerajú dosť pochybne. No ale čo, keď ide o život, človek zainvestuje :-)
foto by © Ivan Sabo archive
V krátkosti tu je klasifikacia komínov:
5.6- na Yosemity ľahký komín, zvyčajne s chytmi a riadne položený
5.7- komín s veľkými chytmi alebo „komfortný“ hladký komín v ktorom sa dajú zaprieť nohy proti chrbtu
5.8- komín s malými chytmi úzky, alebo troška širší bez chytov
5.9- hladký strmý komín v klúčových miestach bez chytov a stupov, zvyčajne dosť úzky s teoreticky neobmedzenou dĺžkou a obtiažnosťou
Ťažšie nie sú :-)
foto by © Ivan Sabo archive
Squeez chimneys- Veľmi široké špáry ale ešte nie poriadne komíny
Niekedy sa označuje aj ako narrows alebo slot. Je to niečo medzi širokou špárov a komínom. Dá sa do neho zaliezť, ale je to tak na šírku hrude. Pre tých čo majú široký hrudník, úplná nočná mora. Keď sa nadýchnete tak tam držíte, keď vydýchnete musíte držať nohami. Prilbu si radšej neberte, ak sa nechcete pozerať len do jednej strany :-) A uzol na lane si naviažte “proklate nízko”. Tí čo majú klaustrofóbiu nech sa ťahaniu squeezov radsej úplne vyhnú.
foto by © Ivan Sabo archive
foto by © Ivan Sabo archive
Offwidth - Širočiny
Sú to špáry väčšie ako päsť, ale nie zas tak široké, že by sa do nich dalo zastrčiť. Pre niekoho, kto má malé ruky môžu už aj trojkové (také čo sa istia modrými BD C4 #3) špáry byť offwidthy.
foto by © Ivan Sabo archive
Sú to zvyčajne najobávanejšie dĺžky. Lezenie v nich je fyzicky veľmi náročné. Každý posun smerom nahor, keď aj o 1 cm si v širočine človek cení. V offwidthe sa netrénovanému lezcovi može stať, že po jednej dĺžke bude odpísaný viac, ako po 10-tich dĺžkach klasického lezenia. Lezie sa pomocou všetkých možných častí tela takže dlhé rukávy sú nevyhnutnosť. Všetko, čo sa môže odrieť do krvi, treba aspoň spočiatku obandážovať. Najviac trpia členky, kolená a lakte.
foto by © Ivan Sabo archive
Doba hojenia odrenín po kvalitnom offwidthe sa môže natiahnuť až na jeden mesiac. Takže, ak nemáte super offwidthovú techniku a chcete si dať viac ako len jednu dĺžku riadne sa obrnte. Keď budete už úplne zúfalý a nebudete sa v takýchto špárach vedieť ani pohnúť, pomôže vám stránka: www.widefetish.com
Fist- Päsť
Strašne záleži na veľkosti päste. Ak päsť akurát pasuje je to celkom v pohode lezenie, lebo ešte aj nohy celkom dobre držia. Smola je len v tom, že väčšinou je na fist len krátky úsek na dolez, alebo rozcvičku pred offwidthom :-)
foto by © Ivan Sabo archive
Wide Hands
Psychicky veľmi nepríjemný typ lezenia, kde sa človek nevie od radosti rozhodnúť, ako tam tú ruku napasovať, aby nejako držala. Môže to byť naozaj široká žaba až ropucha, alebo rôzne typy točenia dlane.
Väčšinou sa záchrana hľadá niekde hlboko, vo vnútri špáry, kde to je užšie. Potom sa už ale treba krútiť celý, aby ste sa zastrčený po ramená dokázali posúvať smerom hore.
Hand Jams - špáry na dobrú žabu
Asi z historických dôvodov sú ohodnotené do 5.9. Väčšinou bude ťažké miesto pred alebo za žabovicou a potom je aj klasifikácia vyššia. Na tento typ lezenia sa dá dosť dobre pripraviť aj v našich podmienkach. Stačí vám na to kúsok žabovej špáry kdekoľvek doma alebo na stene. Problém je iba v tom že čistých splitterov (priama puklina v platni) je v Yosemitoch dosť málo.
foto by © Ivan Sabo archive
Thin Hands- špáry na veľmi tenkú žabu
Pri tomto type špár veľmi záleží od veľkosti ruky. Veľkí chlapi zvyčajne zmestia do špáry len prsty a malý kúsoček dlane. Dievčatá sa v nich vačšinou prechádzajú a veľmi sa tešia, pretože bývajú ohodnotené hrdosť vzbudzujúcim číslom.
Off Fingers alebo Off Hands – špára hrubšia ako prsty ale príliš úzka na žabu
Veľmi zapeklitý typ špáry. Stupy v špáre sú spravidla zúfalé a preto sa človek zvyčajne snaží nájsť stup kdekoľvek naokolo. Podobne sú na tom aj chyty. Fingerlocky a ringlocky moc nedržia a dlaň do vnútra nedostanete.
Pomáha mať silné prsty a vedieť žabiť aj na posledných článkoch. :-)
foto by © Ivan Sabo archive
Fingers
Troška bolavý a riskantný typ špár. Rôznym spôsobom treba zasekávať prsty do miest kde sa špára zužuje a dúfať, že vám práve neustrelia nohy. Niektorí borci tvrdia, že keď dobre zasekneš niektorý kĺbik do zúženiny je to ako tutový čok. Ale tí, čo by mali radi na rukách desať prstov aj keď dolezú, nech myslia aj na to, ako by sa dal taký natemovaný prstový kĺbik za štvrť sekundy zo špáry vybrať. Nohy sú zväčša zúfalé, preto je dobré mať nazhybované.
Slabs- Platne
V našich končinách sa o tom moc nevie, ale Yosemity nie sú špecifické iba v lezení špár. Rovnako výnimočné ako špáry, sú aj tamojšie platne. Je to dané hlavne neskutočnou kvalitou skaly a jej zložením.
Zloženie miestnej žuly asi lezci nemusia presne poznať. Čo ale spoznajú veľmi rýchlo je, že Yosemitská žula vie byť poriadne šmykľavá. Preto je tu aj lezenie platní také výnimočné. Na lezenie platní v Yosemitoch musí byť človek naozaj pevne veriaci. Nemusí to byť hneď naboženský fanatik, ale viera v dobré trenie lezečiek musí byť naozaj neotrasiteľná. Často sa lezie iba po rôznych mikro lištičkách alebo iba jemných vlnkách a ruky sa opierajú o skalu iba dlaňami. Týmto typom lezenia je povestná hlavne oblasť Glacier Point Apron, kde sa skala z určitého uhla naozaj troška leskne ako zrkadlo.
Corners- Kúty
Yosemitská žula neponúka veľa možností na postup hore, preto sa využíva každá jej slabina. Jednou z jej slabín sú miesta, kde dve steny zvierajú meší uhol ako 180 stupňov. Zvyčajne sa medzi nimi nachádza špára v ktorej sa dajú použiť také isté techniky ako aj v každej inej špáre. Špecialitkou sú však kúty, kde sa súvislá špára nenachádza alebo je veľmi tenká. Takéto kúty sa lezú technikou “Stemming”. Nohy a ruky tlačia do protiľahlých strán kúta dostatočne silno na to, aby sa lezec bol schopný udržať v kúte aj bez chytov Istenie je zvyčajne na najmenších friendoch, alebo mikročokoch.
foto by © Ivan Sabo archive
Lezenie celkovo
Lezenie v Yosemitoch je naozaj rôznorodé. Nájde sa niečo pre každého. Rôzne obtiažnosti od najľahších ako Royal Arches, Nutcracker či Snake Dike pre začiatočníkov (aj keď radšej na druhom konci), až po Down Wall pre Adama Ondru. Prelínajú sa rôzne typy lezenia. Nájdu sa dĺžky, kde si dáte od tenučkého sokolíka až po široký kút úplne všetko. Takmer každá špára je v niečom špecifická. Je kľudne možné, že na prvej lezeckej návšteve budete každý ďeň robiť aspoň jeden lezecký pohyb, aký ste ešte v živote nerobili. Vyleziete 5.12b a o kúsok vedľa sa nebudete vedieť pohnúť v 5.9.
Okrem lezenia s lanom sú Yosemity skvelé aj na bouldering. Parádne bouldre sú porozhazdované po celej doline. Priamo v kempe je Midnight Lightening jeden z najznámejších bouldrov na svete. Monoho ďaľších parádnych kúskov je do 5 min od auta. Ďaľšie stovky bouldrov ešte len čakajú na objavenie a prvý prelez.
foto by © Ivan Sabo archive
Zopár rád zo života:
-Pohár na kávu z obchodu nikdy nevyhadzujte, pokial sa nerozpadne môžte si ho dolievať každý deň zadarmo.
-Aj najlepší miestny borci si občas nejákú špárku vyzakladajú po pol metri. Tak sa nehambite a ak vás strach riadne ťahá smerom dole kľudne do špáry napchajte všetko čo vám ešte zostáva na sedáku.
-Keď je vám vám v stene teplo na odpadnutie pomáha schovať si hlavu do vlastného tieňa.
-Keď je vám ráno v kempe mega zima slnko najskor vychádza pod Chappel wall-om.
-Tejpky nikdy nie je dosť.
-Nechty si nezastrihávajte na max.
-Ak nemáte radi extrémnu turistiku z El Capa nezostupujte dookola.
-Vytrénujte sa už doma vo vykonávaní veľkej potreby do shit tube bez toho aby ste naraz potrebovali aj čúrať.
-Na portal ledgi je bez karimatky poriadne zima.
-Sviňa čo váži viacej ako vy vám dá v stene svinsky zabrať.
-Polica kde chcete spať može byť obsadená aj zo zlaňáku.
-To čo budete cez deň potrebovať si nezakopte na spodok svine inak sa s tým môžte do večera rozlúčiť.
-Do steny treba mať nie len nazhybované ale aj nadrepované.
-Postaviť sa dá na takmer čokoľvek.
-Koža lepšie dorastá po cesnaku ako po drahých mastičkách.
-Aj o piatej ráno môžu byť už v ceste pred vami nalezene tri iné dvojky.
-Ak sa vám zdá že vám to v nejakej ceste fakt nejde nezúfajte! Ani Huberovci to tam na prvý krát všetko nepokosili :-)
foto by © Ivan Sabo archive
Posledná rada na záver
Yosemite sú jedna neskutočne veľká a krásna preliezka pre veľké deti. Nezáleží na tom či si najlepšie užijete v 5.7 alebo v 5.14 určite sa oplatí aspoň raz za život túto parádnu preliezku vyskúšať.
foto by © Ivan Sabo archive