Ráno 11.11.2005 o 3:00 vyrážame s Radom zo Žiliny s jedinou myšlienkou..pokúsiť sa vyriešiť problém výlomu v JZ Velickej stene.
Naokolo výlomu vedú dve cesty:"Cez výlom" a "Stredom JZ steny", ktoré ale neriešia samotný výlom a dva previsy nad ním.
Ku Sliezskemu domu prichádzame okolo 5:15.
Po vylezení z auta nám ale úsmev doslova mrzne na perách. Zima a intenzívne sneženie nám pomaly odbúrava všetok ranný entuziazmus a núti nás vrátiť sa naspäť do auta a opäť zvážiť náš dnešný plán..
Po jeden a pol hodine čakania sa napriek negatívnemu verdiktu o pokus vyberáme na pechádzku pod stenu bez akéhokoľvek materiálu. Pod stenu prichádzame asi po 3/4 hodiny a "vida"..tatranské počasie si z nás opäť strieľa. Vychádza slniečko.
Pravdepodobne oskar bol pre nás impulz pre pochabé rozhodnutie:"Oprobujeme, uvidíme.."
Po návrate k autu vyberáme len nejnutnejší materiál, kvoli veľkému časovému sklzu, a vyberáme sa pod stenu s dvoma 20kg batohmi materiálu a nejakej tej müsli tyčinky na prežitie.
Po hodine šlapania sa dnes už po druhý krát ocitáme pod Z stenou. Do nástupového sedielka sedie vedie asi 90m žľab, ktorý bol momentálne poprášený snehom na zamrznutých kameňoch. Za normálnych podmienok je to choďák(I-III), ale momentálne nám to pripadá ako najťažšia časť nášho výstupu.
Asi po hodine a pol sa nachádzame v nástupovom sedielku pod JZ stenou, ktoré je spoločné aj so začiatkom Poľskej cesty(Cez výlom).
Papkáme, pijeme čajík a pozeráme na stenu..Ortuť na teplomeri stále ukazuje iba pár stupníkov nad nulou a po slnku nieje ani chýru-ani slychu..
Začíname..Rado sa vydáva priamo hore vhĺbením(IV-) na krátku platničku a kúsok vpravo hore na šikmú policu. Platničku hodnotíme na VI- a rýchlo pokračujem v ďaľšej dlžke kvoli časovému sklzu( začali sme okolo 10:45). Idem ešte kúsok do prava pod rozbitú platňu a priamo cez ňu nahor( do IV+). Nejaká tráva a spoločný štand pod výlom s Poľskou cestou.
Rado rýchlo dolieza. Priamo nad nami sa ukazuje výlomová platňa, nad ňou dva previsy..Rozoberáme si zvyšok materiálu a hrrr do výlomu. Rado ho lezie pravým kútom rovno nahor(V)..Lezie pomaly a opatrne až kým sa nedoplazí priamo do platne, kde zlyhávajú jeho pokusy o voľný prelez.
Jedna nožovka, friend,...Na ne rebríček a šup do troječky čoku pod strop previsu. Zabíja betónové u-čko a vkladá "mikrokamoša". Stojí, pozerá. Vyberá vhodnú špárku v strope a platni nad ním. Vsetko, čo sa zdalo so štandu akurát sa mení na plytké, niekoľko mm široké špárky. Napriek tomu sa rozhodne skúsiť. Do platničky v previse zabíja jedničku..Sotva niekoľko mm. Skúša ju, vešá sa do nej...Založí rebrík a hop. Už v nej stojí. Kladivom zabíja medenú 3ku a šupky do nej. Už takmer dočiahne na okraj pervisu a..cink!
Ocitá sa asi 10m pod previsom. čas asi 15:30, začína sa stmievať..Nieje čas na druhý pokus. Previs berie trochu zľava(V+) a robí štand v slučkách nad previsom. Leziem za ním, vyberám skobky a istenia. Nechávame v stene len "betón". Keď doliezam k Radovi je niečo po 16:30. Pokračujem kúsok vpravo a platňou za šera (VI) rovno pod vrchol(spol. štand s Pol.cestou). Odtiaľ posledných 80m na vrchol(I-III).
Všade tma a ticho, len my sa na vrcole objímame, fotíme a gratulujeme. Poadrilo sa. Nie síce úplne podľa predstáv ale nová línia je tu..Ak sa podarí, tak po opadnutí snehov nás GumIpuška opäť privíta, ale tentokrát nás nezhodí..
Resume:
Velická stena
11.11.2005, Rado Orpád Bros a Aleš Alchymista Obr, GumIpuška(pamiatke Danovi T) VI A2-A3, 6h