Pracovné povinnosti ma zaviali na dva týždne do hlavného mesta Kirgizstánu do Biškeku, a tak sa mi podarili zariadiť veci tak, aby aspoň na tri dni som si mohla zobrať voľno a vyraziť do najblišších hôr.
Na letisko do Viedne teda odchádzam s celou skialpovou a ľadovcovou výstrojou. Síce batožina má trochu nadlimit váhy, ale ešte mi to odpustili a tak hladko prechádzam kontrolou. Ešte pred odletom som sa cez mail dohodla s Pavlom Vorobyevom (rus, ktorý robí v Kirgizstáne horského vodcu) na tento skialpový výletik na Pik Koronu v pohorí Ala Archa v západnom Ťan Šane.
Moje skúsenosti s výškou nad 4000 nie su však moc pozitívne (genetická výbava mi v tomto smere neni naklonená) a tak posledné tri dni pred odletom narýchlo absolvujem aspoň trochu aklimatizácie na chate Adlersruhe s výstupom na Grossglockner, a že to stálo za to dokazujú tieto fotky: www.ivafilova.com
Po prílete najprv absolvujem 3 pracovné dni v Biškeku a v nedeľu ráno ma na hoteli vyzdvihol Pavel a vyrážame do doliny Ala Arche.
10. 10. 2010 - výstup na bivak Ratcek 3200 m.
Z parkoviska v doline Ala Arche, vo výške cca 2100 m vyrážame slušne na ťažko naložený na tri dni aj s lyžami do prvého bivaku Ratcek vo výške cca 3200 m. Miestni obyvatelia to síce honosne nazývajú "chata", ale je to v podstate "winterraum" ako ho poznáme z Álp. Kammenná chata bez personálu poskytuje spanie v jednej chladnej miestnosti, kde sú poschodové postele. V okolí chaty su menšie "búdky" - niektoré sú privátne bivačiky miestnych horolezcov či horských vodcov a niektoré slúžia ako kuchynka na varenie. Veľké pozitívum tejto chaty je, že je tu sauna. No na naše sklamanie v tomto období bolo už málo vody v prameni pri chate a tak sauna bola mimo prevádzku.
chata Ratcek, v pozadí ľadovcový vrchol Piku Korona
naš team – z prava: Pavel, Ja a kirgizsky „chyžnik“. Za nami táto strieborná plechová búdka bola našim bivakom pre prvú noc, zážitok to určite zanechalo
pohľad na Pik Koronu od chaty Ratcek, jasne, že so zoomom 10x.
11. 10. 2010 - výstup na druhý bivak (cca v 3700 m) pod úpätím ľadovca Korona.
Predošlý deň výstup na Ratcek bola celkom drina s tou vynáškou všetkého matrošu, takže dnešné ráno som sa utešovala, že veď to je do ďalšieho bivaku "len" dákych 500 výškových metrov. To som ale netušila aká drina ešte len dnes príde. Výnsť hore morénou ľadovca Ak-Sai bola neskutočná drina a aj keď to nebolo veľa výškových metrov trvalo to snáď 4 hodiny. Prirovnala by som to chodeniu po kladine s 15 kg batohom a v lyžirkach. Bolo to jedno obrovské suťovisko skál, ešte aj čerstvo posnežené, takže nebolo ani vidieť kam je treba stupiť a kde je diera medzi skalami, ktoré sa aj tak pri každom kroku pod nohou prevracali. Proste čo krok to balans. Keď sme sa dostali na ľadovec Ak-Sai a mohli si už obuť lyže na nohy to bolo doslova vykúpenie.
výstup morénou na ľadovec Ak-Sai
pohľad z morény na čelo ľadovca Ak-Sai, v pozadí Pik Teke-Tor 4479m
príchod z morény na ľadovec bol doslova vykúpením, konečne možme obuť lyže
prechod ľadovcom Ak-Sai
pod Koronským ľadovcom, v pravo sa týčí Pik Svobodnaja Korea. Úplne v ľavo na skalnej moréne je žtlý bivačik – „hotel Korona“ takto honosne má napísané nad vchodom.
Pavel pred hotelom Korona
12. 10. 2010 - zlyžovanie Korony
Pokus o spánok v hoteli Korona moc pozitívne nevyšiel a tak vstávanie ráno o 4 hod nie je problém. Problém je len tá zima čo nás ovalila, keď sme vyliezli zo spacákov. Teplomer vonku ukazuje -11°C. V bivaku je len o málinko teplejšie, ale keďže nám do rána zamrzli v hrnčekoch všetky zostatkové tekutiny, o mnoho to neni. Hodinku teda varíme čaj a dávame ranajky. Okolo 5 hod. vyrážame z bivaku. Výstup hore mi trval cca 5 hodín a aj keď už všade okolo svieti slniečko, my šlapeme celú cestu v tieni, pretože sme na západnom svahu. Táto dávka mrazu mi však spôsobila trochu omrzlín na nohách a tak po príchode pod prvú skalnú vežu na hrebeni (cca 4600 m) sa rozhodujem pre ukončenie výstupu. Dá sa ešte cca 200 m vyššie k druhej skalnej veži, ale pre záchranu zdravia som si túto pasáž odpustila.
Zjazdík dole je zážitok, aj keď zo začiatku cítiť výšku takže po 4 oblúkoch som nútená zastaviť a vydýchať. Väčšinou je prašan, len na dvoch úsekoch (v strede a v dolnej časti) sa vyskytla aj kôra alebo ľad. Za hodinku máme zlyžované na bivak. A už nás čaká len ten brutálny zostup morénou a dostať sa dole do doliny k autu. V tento deň sme teda absolvovali zostup vkuse o 2500 m nižšie.
prvý výšvyh Koronského ľadovca dávame ešte za tmy
na Koronskom ľadovci, druhý strmí výšvyh ľadovca pred nami. Po pravej strane sa týči impozantná stena Iziskatela – výzva to pre extrémistov (50 – 55°).
na druhom strmom výšvyhu Koronského ľadovca
pod prvou vežou hreneňa Korony, o kúsok vyššie odštartujeme zjazd
a prašan sme si ozaj užili
naša kresba Koronskym ľadovcom
spodný výšvih ľadovca
v dolnej časti už bola kôra a tak prašanová eufória skončila
záver našej lyžovačky – naše „podpisy“ na Koronskom ľadovci
Jaká krása!!
Velkej rozdíl oproti akci Pamir 7000!!!
Gratuluji a prosím,uveřejni nějakej kontakt na Ruské horské vudce. At maj zájemci o Gyrgistán možnost tam jet s někým,kdo ty hory zná!!Mrtvejch je už dost!
Hodně podobnejch článků.Dík Pepek
Opravdu jen idiot může srovnávat víkendový sjezd 30°C svahu v prašanu s expedicí na sedmitisícovku. Jinak samozřejmě Ala Arča je super dolina a kousek od letiště k tomu.
pepek o akcii Pamir7000 som len zachytila, ze je to smutna udalost, nic blizsie o tom neviem a je to len medzi ludmi ktori tam boli.
Co sa tyka tvojej otazky, mozem dat 100% odporucanie na chalana, ktory bol so mnou a robi tam horskeho vodcu, specialne pre Pabedu ale aj ostatne 7000 a v zime pre heliskiing. Ak to niekomu pomoze zazit pekne chvile v horach v buducnosti tak: Pavel Vorobyev - www.mountainpro.kg alebo ich druha webka:www.helipro.kg .
V KG je spousta dobrých vůdců se zkušenostmi z dob SSSR - další je třeba Dima Grečko, který šéfuje přes léto výškovým táborům pod Leninem či Pobědou a je spoluautor nového lezeckého průvodce Tian Shanem, kontakt přes ak-sai.com. Nicméně věční rýpalové by měli vědět, že až letos v létě dostal první člověk v KG papíry dle metodiky UIAGM (dělal kurs ve Švýcarsku). Ostatní ne, ale KG zákony pro tuto práci žádnou kvalifikaci nepožadují, takže zálěží spíš na doporučení a vyzkoušení, který z nich je dobrý.
Diky za info,
jinak ještě jednou dik za pěknej článek o krásným lyžování!
Jsem překvapen,kolik emocí rozjedu tou připomínkou ohledně Pamir 7000!Omlouvám se všem zůčastněným!!
Jinak i já múžu samozdřejmě doporučit Dimu.
Když me nábízel na Pabědě cigára ještě v 7000metrech pochopil jsem,ze toho kyslíku je tam na něj jěště moc!
Těším se na další články z Tvejch vejletů.
Pepek
Iva Filová je momentálne hlavne najlepšia slovenská extrémna lyžiarka, viď http://www.ivafilova.com/nie269o-o-mne-slovensky.html. inak sympatická je samozrejme tiež:)
Najznamejsia urcite. Pamatam si inu babu, ktora zlyzovala Tatarkovu cestu v juznej stene Kezmaraku, co sa povazuje za najtazsi zjazd v Tatrach a tento skialp skalp zatial nema.
v tatarkovej ceste to bola Katka Ovsenikova, len malokto vie ze z tej cesty ju odviezol vrtulnik nastastie nie az tak s tazkymi zraneniami, ked spadla pri zliezani ladopadu nad Cmitrom. Inak Katka s Ivou urobili spolu aj niektore ine cesty v tatrach a aj v Alpach. Myslim, ze to boli take rovnocenne partacky. Katarina je momentalne 3 rok na materskej a az tak casto nechodi. A Tatarkova cesta neni najtazsia v Tatrach, napr. taka Gronskeho lavka je tazsia a najdu sa aj ine, Tatarkova je len trosku preslavena lebo sa vela o nej pise