Zabojovať si do špiku kostí? Alebo "po strmých cestách ku hviezdam"?
S lyžami na chrbte freesolo diabolsky strmého ľadu, potom na pásoch pod vrchol nasledovaná lyžbou hodnou Olympanov, Asgarďanov aj Jotunheimských. Toľko v skratke...
bolo neletové počasie, tzv foehn, preto som túto akciu podnikol. Samozrejme, neviem sa dočkať poriadneho počasia so silnou termikou, ktoré by mi umožnilo vyletieť na vrcholy a dole sa len spustiť... . Zliezanie bolo určite šťavňatejší zážitok, najmä kvôli tenkému ľadu a vode pod ním, ale som rád, že som si to vyskúšal tak naporiadno. S lyžami takú skúsenosť som dovtedy nemal. Zase to otvorilo nové obzory, ako sa môžem v horách pohybovať a čo ma nezastaví.
Toto je uz iny level. Ty tie hory doslova vyzmykas do poslednej skaly. Paci sa mi ako to cele vnimas a robis. Z mojho pohladu sebecky, prosim ta na buduce si vezmy lano pre zichr nech je co pozerat aj do buducna. Drzim palce nech su tvoji bohovia pri tebe. Ako dat takyto ladopad s lyzami na chrbte solo, brutal. Mas aspon z niecoho strach?
Pekne sa dá hrať, keĎ je človek schopný kombinovať rôzne disciplíny a z každej si zobrať len to najlepšie :D
Ono s tým lanom si myslím, že by som si nepomohol, neviem kde by som tam zabíjal skobu alebo dačo podobné aby som mohol zlaniť. Mal som ešte 2 záložné varianty, keby som sa na to zliezanie necítil. Jednou bolo vytraverzovať do ľava a zísť to tam, druhou vydrápať sa nazad na planinu a celú stenu obísť z okolo, po turistickej značke. To by šlo aj potme....
Samozrejme že mám strach, z neznámeho, nového, nad situáciami, kde nie som schopný kontroly. Vidíš, že lyžujem s cepínom, bojím sa spadnúť. JE to otrava ale dokážem zastať.
Mal som strach aj zo sólovania, no postupne, po krôčikoch, kedy som obťažnosť zvyšoval mám pocit, že už viem situáciu do veľkej, no nie 100% miery ovplyvniť. A s ostatnými percentami sa mi pomohla vyrovnať sa práve stoická filozofia. Ovaha neznamená neprítomnosť strachu, ale víťazstvo nad ním. Takéto metalové akcie sú pre mňa primárne mentálnym cvičením, ako so strachom pracovať.
ďakujem, a ospravedlňujem sa, ak sú niektoré moje videá plné pátosu :D
Ďurifuku,
ty doufáš, že svými videi inspiruješ další ke svému následování. Viz závěrečný proslov tvého videa.
Upřímně řečeno, tak toho se docela děsím a přesně toto považuji na filmovém dokumentování tvé postupné sebevraždy za nejodpornější. Pokud už máš nutkavou potřebu se zrakvit při svých horských aktivitách, nechtěl by sis to nechat jen pro sebe?
Víš ony příklady táhnou a některá osudová rozhodnutí se nedají vzít zpět. Jejich fatální dopad je nevratný.
Myslím že si to nepochopil. Nie k nasledovaniu mňa. Ale nasledovaniu snov, cez príklady dávnych hrdinov. Takých, čo došli za koniec sveta, napríklad. Čo bol sen o ktorých sa hovorilo, že je neuskutočniteľný. Lenže nič nie je nemožné pre toho, kto skúša.
Možno je podnet k zamysleniu práve to, či sa sám nedesíš toho, čomu sa nevyhneš. Nikto sa tomu nevyhne. Ak ti sledovanie "dokumentovanie mojej samovraždy" je odporné, je to v poriadku, snáď Ťa nikto nenúti pozerať a tobôž písať anonymne. Normálne to nemusíš. Tiež mi príde odporné sledovať Bachelora, či čo to u Vás ide v telke. Tak na to nečumím.
Pre mňa sú takéto výzvy mentálnym cvičením. Pod tým tlakom sa cítim dobre, cítim sa byť sám sebou a zároveň zhmotňujem svoju filozofiu.
Registrace
Metodika
lezec.cz
Zabojovať si do špiku kostí? Alebo "po strmých cestách ku hviezdam"?
Ano