Slanit se sice dá, ale klasika je pokračování hřebenem na oba vrcholy Batizovského štítu (II-III) a potom pěší sestup do Vyšného Batizovského sedla (místy II), traverz do Nižného Batizovského sedla (I) a po suti do Batizovské doliny.
Cesta je dnes skutočne ľahšia - možno bola pôvodne nadhodnotená, ale hlavne sa údajne liezla v trochu inej línii. Tá dnešná je priamejšia a nejde až tak samotnými platňami, skôr sa ich snaží všemožne obísť (napriamenie asi súvisí s možnosťou zlanenia cestou). Keď sme ju liezli, toto všetko sme nevedeli a omylom sme doliezli na starý štand zo skôb v pôvodnej ceste. Dnes sa lezie v prostrednom páse platní viac vľavo a v závere sa traverzuje doľava na hrebeň - pôvodne sa asi pokračovalo priamo.
Zapsal: Juro, 06.08.2004 21:39:23
A ešte: napriamenie = BH od Tatarku, Kroutil uvádza klasifikáciu VI (pôvodná cesta).